Malá ježibaba Jujinka si hľadá les, kde môže bývať. Prešla už 169 lesov, ale každý les je už ale obsadený a nikto ju tam nechce. Až natrafí na smetisko. Tam jej otvorí bránku malý človiečik, ten je strážca smetiska a daruje jej darček , lebo ju ľutuje, že si nevie nič nájsť. Keď otvorila balíček bol tam nafukovací les. Nafúkli ho a tak mala Jujinka svoj les. Všetko tam bolo nafukovacie – stromy, hríby, jazierko. Tam bolo treba naniesť naozajstnú vodu. Tak išla Jujinka tú vodu nosiť z čistinky. Keď ju nanosili spolu so strážcom, zaštupľovali jazierko, aby voda nevytiekla. Pri lese bol aj domček, v ktorom býval hodinár. Ten vymyslel nafukovacie hodiny, ktoré boli zlé a namyslené. Tie chceli les vypustiť a poprosili ďatľa, aby ďobal do nafukovacích stromov a les by zmizol. To sa im nepodarilo. Potom stretli papierového draka a aj od neho chceli, aby našiel štupeľ z jazierka a vypustil ho. Ani to im nevyšlo. Hodiny nakoniec praskli. Do nafukovacieho lesa sa chodili hrať deti, púšťajú si balóny a bublifuky, ďateľ stráži les, hodinár opravuje hračky, nad lesom lieta papierový drak a Jujinka je šťastná, že má svoj les. Všetci sú tam priatelia. V knihe bolo veľa smiešnych príhod. Páčilo sa mi, že zlé hodiny nevyhrali.
