Takmer život je román o životoch dvoch žien, ktoré žili a mohli viesť, pretože ich ľúbostný príbeh sa nikdy celkom nevyvinie tým správnym smerom. Erika má osemnásť a je v Paríži počas leta pred nástupom na univerzitu, kde sa pri Sacré-Cœur stretne s Laurou, doktorandkou na Sorbonne. Priťahujú sa k sebe a zamilujú sa, ale leto nemôže trvať večne a každé rozhodnutie, ktoré urobia, mení ich životy rôznymi spôsobmi.
Román, rozprávaný z perspektívy Eriky aj Laury, prechádza ich životmi a pomocou časových skokov ukazuje dopad toho, čo sa deje v každej časti. Niektoré momenty boli obzvlášť silné, ako napríklad zobrazenie postavy s AIDS a podpory jeho priateľov a Laurine úvahy o tom, že nemá deti, a kniha sa hlboko ponára do myšlienky neprežitých životov, hoci niekedy pôsobí táto predstava trochu prehnane a utápa sa v nedorozumeniach. Veľmi sa mi páčili niektoré charakterizácie, napríklad priateľstvo Laury a Michela a to, ako kniha skúma chaotickosť ľudského prepojenia. Mala som však pocit, že akúkoľvek lásku, ktorú Erika alebo Laura cítili inak ako jedna k druhej, síce veľa vyjadrovali, ale neprejavovali ju do hĺbky, hoci tieto vzťahy mali byť veľmi dôležité pre dej a ich vlastný vzťah.
Je to smutný, zvláštny román typu „čo keby?“, ktorý sa veľa točí okolo nedorozumení a premárnených šancí a skúma, ako romantické vzťahy niekedy nedostanú tú správnu príležitosť. Občas ma trochu otravovala namyslenosť, že všetko je „takmer“, ale vo všeobecnosti je to emotívny román, ktorý pôsobí ako nástupca gay románov spomenutých v samotnej knihe.
Kniha Takmer život od Kiran Millwood Hargrave ma úplne nechala bez slov. Slová nedokážu opísať, ako sa vo mne táto kniha cítila.Táto prekliata kniha ma roztrhla na polovicu a odvtedy som na ňu nemyslela ani na deň. Erika a Laura, sa zdajú byť také skutočné, že som sa naozaj cítila, akoby som medzi nimi kráčala.