Epos o Gilgamešovi je jedno z najstarších literárnych diel na svete. Dosvedčuje to aj to, že epos bol napísaný na hlinených tabuľkách, ktoré ale neboli všetky zachované. V texte kvôli tomu chýbajú niektoré pasáže, ktoré boli buď vynechané úplne alebo doplnené domysleným textom. Tabuľky tohto eposu boli objavené v 19. storočí a originálne pochádzajú až z pred 3000 rokov pred naším letopočtom. Jednou z hlavných postáv knihy bol Gilgameš – kráľ mezopotámskeho mesta Uruk a poloboh. Bol silný a mal idealizované vlastnosti. Bol veľmi krutý a nútil svojich poddaných pracovať. Aj kvôli tomu zoslali bohovia na Zem Enkidua, ktorý mal zápasiť s Gilgamešom. Po ich súboji sa ale skamarátili a stali sa z nich “bratia”. Gilgameš chcel ďalej poraziť príšeru Chumbabu z cédrového lesa, ktorú po zrúbaní lesa spolu s Enkiduom zabili. Keď ale bohyňa Ištar túžila po Gilgamešovi, tak ju odmietol, pretože svojich bývalých milencov menila na zvieratá. Ako pomstu na Gilgameša s Enkiduom zoslala nebeského býka, ktorého ale taktiež pokorili. Po tomto sa bohovia nahnevajú a zošlú chorobu na Enkidua, ktorý následne zomiera. Po jeho smrti ide k podsvetiu a volá jeho ducha, ale po tom sa dozvedá o príšernom živote v podsvetí a rozhodne sa, že sa tam nikdy nechce dostať a preto sa vydá na cestu hľadať nesmrťelnosť. Dozvie sa, že iba jeden človek na svete dosiahol nesmrťelnosť – Utanapištim. Gilgameš sa vydá na cestu za Utanapištimom, počas ktorej sa bude musieť dostať cez more smrti. Keď sa k nemu nakoniec dostane, Utanapištim mu vyrozpráva príbeh o tom, ako musí zostať bdelý 7 dní v rade, Gilgamešovi sa to ale nepodarí. Napriek tomu sa ale dozvie o rastline, ktorá mu dá nekonečnú mladosť, tú ale zje had a Gilgameš sa vracia domov. Síce domov neodišiel fyzicky nesmrteľný, ale získal nesmrteľnosť tím, že sa stal hrdinom.
Mne sa kniha páčila, bolo veľmi zaujímavé čítať tak starý príbeh, ktorý je stále celkom relevantný aj v súčasnosti.
