Antigona od Sofokla je podľa mňa jedna z najznámejších tragédií. Aj keď je veľmi stará, stále má čo povedať aj dnes. Príbeh rieši konflikt medzi zákonom a vlastným svedomím. Hlavná postava Antigona sa rozhodne pochovať brata aj napriek zákazu. Tým sa dostane do konfliktu s kráľom Kreónom. Celé dielo ukazuje, kam až môže zájsť tvrdohlavosť. Kreón predstavuje moc a zákon, ale aj pýchu. Antigona zas odvahu a vernosť rodine. Ich spor nemôže dopadnúť dobre. Postupne sa všetko zhoršuje a končí tragicky. Páči sa mi, ako Sofokles buduje napätie. Dej nie je zbytočne komplikovaný, ale má silnú myšlienku. Jazyk je síce trochu náročnejší, ale dá sa pochopiť. V modernom prebásnení pôsobí text celkom prirodzene. Nie je to také zastarané, ako by som čakal. Dielo rieši témy, ktoré sú aktuálne aj dnes. Napríklad spravodlivosť alebo poslušnosť voči autoritám. Človek sa nad tým musí zamyslieť. Nie je tam jasná odpoveď, kto má pravdu. Práve preto je Antigona podľa mňa stále zaujímavá a stojí za prečítanie.
