Kniha Archer’s Voice od autorky Mia Sheridan je silný a emotívny príbeh o láske, strate a uzdravení. Dej sa odohráva v malom mestečku Pelion v štáte Maine, kam hlavná hrdinka Bree prichádza s túžbou uniknúť svojej bolestivej minulosti. Hneď na začiatku opisuje svoje pocity slovami: „Chcela som sa stratiť v malom mestečku Pelion… zabudnúť na všetko, čo som nechala za sebou. Na zvuk dažďa. Krv. Chlad zbrane pritlačenej na mojej koži.“ Tieto slová naznačujú, že si prešla traumou, ktorá ju stále prenasleduje.
V meste stretáva Archera Halea, tichého a uzavretého muža, ktorý nekomunikuje s okolím. Žije izolovane a ľudia sa mu skôr vyhýbajú. Napriek tomu medzi nimi vzniká zvláštne puto – „v jeho očiach farby whisky sa medzi nami deje niečo neuchopiteľné.“ Archer komunikuje najmä pomocou rúk a gest, no aj bez slov dokáže vyjadriť hlboké emócie. Postupne Bree zisťuje, že za jeho tichom sa skrýva bolestivá minulosť a množstvo tajomstiev, ktoré sú prepojené aj s týmto mestom.
Ich vzťah sa rozvíja pomaly, ale veľmi intenzívne. Je plný vášne, ale aj bolesti. Obaja si prešli ťažkými skúsenosťami, no práve vďaka sebe nachádzajú silu ísť ďalej. Ako sa v. príbehu ukazuje, práve v Archerovom tichu môžu nájsť to, čo potrebujú na uzdravenie a nový začiatok. Kniha tak poukazuje na to, že láska nemusí byť dokonalá, ale môže byť liečivá.
K čítaniu ma inšpirovala kamarátka, ktorá vedela krásne po anglicky a požičala mi práve túto knihu. Asi dva roky som sa jej vyhýbala, pretože som si neverila, že ju dokážem prečítať v angličtine. Nakoniec som sa však odhodlala a začala čítať. Na to, že nie som veľký knihomol, je to prvá kniha, od ktorej sa neviem odtrhnúť. Dokážem ju čítať stále dookola a vždy ma rovnako pohltí.
Som veľmi rada, že som sa k nej dostala, pretože ten zážitok z čítania naozaj stojí za to. Okrem silného príbehu mi pomohla aj zlepšiť moju angličtinu, čo považujem za veľké plus. Je to kniha, ktorá vo mne zanechala hlboký dojem a určite na ňu len tak nezabudnem.
