Zaujala ma myšlienka, vyrobiť si vlastný zázračný nápoj zo všetkého možného. Príbeh, v ktorom je zlá, zlomyseľná babka a vnuk, ktorý sa jej snaží pomstiť, pôsobí tak trochu zakázane, drzo a nezvyčajne. Juro je správny chalan, s ktorým sa viem stotožniť a určite by to bol môj kamoš. Moje babky sú síce celkom iné, sú milé a prajné, ale aj tak mi občas pekne lezú na nervy. Napadlo mi, že by som im niekedy možno aj kvapôčku takého napoja ponúkol. Ale ozaj len kvapôčku! Najmä keď ma babka vôbec nepočúva a sto krát mi ponúka niečo, na čo nemám práve chuť. Okrem toho, mám dosť veľkú predstavivosť a citlivý žalúdok, takže mi pri predstave Jurajovho čarovného nápoja prišlo reálne nevoľno. No a samozrejme, je tam aj otec – „vševedec“, ktorému však sem tam niečo aj nevyjde podľa plánu. Nie je vám to povedomé? Stavím sa, že áno. To len dokazuje, že Roald Dahl pozná, ako to v normálnych rodinách chodí. Je to spisovateľ, ktorý vie zaujať a vtiahnuť do deja a na chvíľu aj takého „gamera“ ako som ja odpútať od PC.
