Diela zrodené v období romantizmu nie sú len inováciami. Sú emotívne a s každou stránkou vás vťahujú viac a viac, pomaly otravujú naše mysle. Podobné slová použil kritik po prvom vydaní jediného románu Oscara Wilda v roku 1890. Napriek cenzúre tento román spôsobil poriadny rozruch. Prvýkrát bol vydaný bez cenzúry v roku 2011. No, to je všetko k pozadiu knihy. Najprv by som sa chcel venovať nálade knihy. Stránky ma vtiahli, nemohol som ju odtrhnúť. Kniha si nesie mystiku až do poslednej chvíle, so zvratmi v deji sprava doľava. Mohol by som dokonca nazvať náladu románu znepokojujúcou, ale to len pridáva na jeho čare. Musím priznať, že krásna literatúra nie je určená na prečítanie za jeden deň, ale na pomalé trávenie. Keďže bola napísaná v inej dobe, slová sú iné, cudzie a zastarané. Samotné dielo nie je ľahké čítanie. Priznávam, hoci má okolo tristo strán, čítal som ho od septembra do konca decembra. Knihu som čítal pomaly, vstrebával som si momenty v nej, pričom čoraz viac ovplyvňovala moje emócie. Dej je dôkladne rozvinutý, hodnoty postáv sú ľudské a realistické. Wilde takto rozvinul nielen hlavnú postavu Doriana, ale aj vedľajšie postavy. Dielo sa dotýka mnohých tém, ako je zločin, krása a v neposlednom rade svedomie. Čitateľ sa postupne chveje, koľko je niekto schopný obetovať, aby nasledoval svoje túžby, či už je to vražda alebo niečo iné, a aké budú následky. Ale to je o knihe všetko. Na záver by som sa chcel podeliť o svoj vlastný názor. Všetkým, ktorým som ju odporúčal, som povedal, že táto kniha mi zmenila život a môj pohľad na svet. Kniha s nami súcití. Sú v nej nudné časti, to tiež priznávam, ale toto sa objavuje v každej knihe. Na záver by som túto knihu odporúčal tým, ktorí si chcú prečítať gotické majstrovské dielo, ktorí majú radi temnejšie témy, ktorí radi myslia nekonvenčne. Táto kniha je zážitkom a zostane v čitateľovej mysli na dlho.
