Ondrej Tráva, gazda v Kameňanoch kupčil po jarmokoch. V krčme sa zoznámi s Adušom Domanickým – pánom z Domaníc. Ten, pod vplyvom alkoholu, rozpráva o svojom strýcovi – dekanovi z Chochoľova, o jačmeni a ovse a o výhodnej cene. Ziskuchtivý Tráva, zlákaný nízkou cenou, hneď zloží zálohu na daný tovar a dohodnú sa na ďalší deň k dovozu jačmeňa. Ondrej Tráva mal od Aduša kúpiť 100 mechov jačmeňa a ovsa. Aduš dostal ako závdavok 10 zlatých. Ondrej si mal po ne prísť na druhý deň. Tráva však na druhý deň do Domaníc ísť nemôže. Na jarmoku vo Svätom Tomáši videl aj Aduša s manželkou, no nedostal sa k nemu. Ale zaskočilo ho, že Aduš sa vezie na ošarpanom koči s chudými koňmi. Snažil sa tieto chmúrne myšlienky zahnať. Rozhodol sa teda, že po jarmoku v Svätom Tomáši, zájde za Adušom po jačmeň. Po ceste ku nemu prespával u neznámych ľudí a dozvedá sa, že pán Aduš zdedil síce krásny kaštieľ, ale pre jeho lenivosť chátra, že báčik z Chochoľova mu síce pomáha, ale Aduš všetko premrhá a je úplne chudobný. berie závdavky, od koho môže. Predáva, i čo nemá. Čože takým! Len peniažky na dlaň – ako sa vrátia, o to oni nestoja. Ondrej sa teda vydá na kaštieľ Aduša Domanického, ktorý však ako kaštieľ vôbec nevyzerá – zanedbaný, schátralý – takmer zrúcanina. Jeho obavy sú čoraz silnejšie. Pán Aduš ešte spal, no Ondrej – nahnevaný, zahanbený a netrpezlivý, zobudí ho. Adušova slúžka ho odviedla do kaštieľa. Aj sluha mu potvrdil, čo už začínal tušiť. Hneď ako Aduš zbadal Ondreja, spustil o báčikovi z Chochoľova. Aduš ukázal Ondrejovi svoj statok a videl ako sa všetko rozpadáva a je veľmi zanedbané. Adušov sluha mu poradil, aby ako náhradu žiadal jasene, čo stoja za statkom. Keď Ondrej predniesol svoju žiadosť pred Adušom, ten mu vyrozprával, že pod jaseňmi je rodinná hrobka a teda jasene nie sú jeho. Ondrej mu vyhodil na oči jeho život a Aduš sľúbil, že vráti všetky zlatky do týždňa. Ondrej Tráva to pochopí a rozhodne sa počkať na svoj závdavok do ďalšieho jarmoku. A naozaj sa dočkal. Na najbližšom jarmoku Aduš všetky peniaze vrátil. O nejaký čas dekan z Chochoľova umiera a je pochovaný pod jasene v Domaniciach, no Aduš nedostal to, čo si navymýšľal. Od tých čias už nikto nepočul slova: „Keď báčik z Chochoľova umrie.
