Rozprávka a kniha môjho detstva. Doteraz si to kuknem na pripomenutie. Vždy som sa toho bál, ale niečo ma furt k tomu ťahalo. Oficiálne to je žáner rodinný/horor, no to som nikdy nevedel a ja že prečo sa toho tak bojím. Je to super nápad na rozprávku a musel som si to aj prečítať, porovnať si knižnú s filmovou verziou. Furt som bol v strehu či tam nebude nejaká pasáž, kedy sa zľaknem. Veľmi sa mi aj páčila ta knižná forma. Tie gombíkové oči, prostredie, moment, kedy si uvedomila, že sa z toho druhého sveta musí dostať. Najstrašidelnejšia časť je určite už takmer na konci, kde Koralina lezie po pavučine a za ňou jej znetvorená druhá nepravá mamina. Taktiež jej tam kocúr a 3 dušičky pomáhali a aj sa im odvďačila. Dnes sa už toho toľko nebojím, celkovo neznášam horory, ale na toto som si už zvykol. Tým, že ani nie som fanúšik hororov som si to musel prečítať a prečítal by som si ju kľudne znova.
