Autorom diela je Martin Kukučín a vydalo ho vydavateľstvo Tatran v Bratislave. Ide o poviedku zo slovenského vidieka ktorá ma zaujala tým že spája humor s myšlienkou že človek by sa nemal spoliehať na majetok bez práce. Autor v diele poukazuje na úpadok zemianstva a zároveň ukazuje vznik novej spoločenskej vrstvy – buržoázie ktorá postupne preberá jeho miesto čo mi prišlo zaujímavé aj keď miestami to bolo trochu ťažšie na pochopenie. Hlavnou postavou je Aduš Dominický z Domaníc ktorý predstavuje schudobneného zemana. Navonok sa tvári ako významný pán no v skutočnosti nemá žiadny majetok a žije z klamstiev čo mi prišlo aj smiešne ale zároveň aj trochu trápne. Druhou dôležitou postavou je Ondrej Tráva dedinský kupec ktorý je pracovitý, rozumný a vie hospodáriť a práve on na mňa pôsobil ako rozumnejší človek. Aduš sa stále spolieha na to že raz zdedí majetok po svojom príbuznom – „keď báčik z Chochoľova umrie“. Na jarmoku sa dohodnú na obchode s jačmeňom a Ondrej dá Adušovi zálohu. Keď si však príde po tovar zistí že Aduš ho podviedol pretože žiaden jačmeň nemá čo ma celkom prekvapilo. Ondrej sa nahnevá a žiada svoje peniaze späť dokonca rozmýšľa že si škodu nahradí vyrúbaním stromov na cintoríne Dominických čo mi prišlo dosť extrémne. V tej chvíli si Aduš uvedomí svoju chybu a začne sa hanbiť a sľúbi že peniaze vráti čo som vnímala pozitívne. Na konci príbehu zomiera báčik z Chochoľova a je pochovaný na cintoríne. Aduš na pohrebe veľmi smúti ale nie je úplne jasné či kvôli tomu že nič nezdedil alebo preto že si uvedomil svoje chyby a práve tento otvorený koniec sa mi páčil lebo si to môže čitateľ vysvetliť po svojom. Dielo sa mi celkovo páčilo pretože je nielen vtipné ale aj poučné a núti zamyslieť sa nad tým aké je dôležité byť poctivý. Trochu mi však prekážalo že niektoré časti boli menej zaujímavé alebo pomalšie. Odporučila by som ho hlavne študentom a ľuďom ktorí majú radi realistické a zároveň humorné príbehy zo života. Príbeh má zmysel a vie človeku niečo dať.
