Ak hľadáš fantasy, kde udatní rytieri zachraňujú princezné na počkanie, tak Posledné želanie radšej ani neotváraj, lebo toto je drsná realita. Sapkowski vytvoril svet, ktorý je špinavý, krutý a v ktorom sú ľudia často odpornejší než samotné príšery, ktoré má Geralt loviť. Ako stredoškoláka ma okamžite dostalo, že hlavná postava nie je žiaden nabudený hrdina, ale cynický mutant, ktorý sa len snaží prežiť v totálnom chaose. Kniha je poskladaná z poviedok, ktoré geniálne rýpu do klasických rozprávok a menia ich na temné príbehy plné morálnych dilem a krvi. Fascinuje ma ten kontrast medzi zaklínačským kódexom a svetom, kde sa za každým rohom skrýva nejaký podraz alebo politická intriga. Autorov štýl je neskutočne úderný, dialógy majú šťavu a čierny humor tu funguje na jednotku, čo ma pri čítaní fakt bavilo. Bojové scény sú opísané tak surovo a detailne, že máš pocit, akoby si tie meče počul rinčať priamo pri hlave. Veľmi ma oslovilo, ako Geralt bojuje s vlastnou izoláciou a tým, že ho spoločnosť potrebuje, no zároveň ním hlboko opovrhuje. Vzťah s Yennefer vnáša do deja potrebnú iskru a ukazuje, že ani zaklínač nie je imúnny voči chaosu, ktorý spôsobujú city. Oceňujem, že každá poviedka má v sebe hlbšiu myšlienku a núti ťa premýšľať nad tým, čo je vlastne menšie zlo. Je to presne ten typ knihy, pri ktorej zabudneš na čas a po dočítaní máš chuť okamžite siahnuť po ďalšom diele. Ak chceš niečo, čo má gule, skvelú atmosféru a hlavu, ktorá ti z toho nepôjde prasknúť nudou, toto je jasná voľba. Pre mňa je Zaklínač topka moderného fantasy, ktorá strčí do vrecka väčšinu toho, čo sa dnes tvári ako „temné“. Skrátka, toto je povinná jazda pre každého, kto chce zažiť poriadne dobrodružstvo bez zbytočného pátosu.
