Ak hľadáš knihu, ktorá ti zmení pohľad na to, čo znamená byť hrdinom, Spoločenstvo Prsteňa od Tolkiena je tvoja povinná zastávka. Príbeh síce začína v kľudnom a zelenom Kraji, ale nenechaj sa oklamať, pretože temnota na seba nenechá dlho čakať. Fascinuje ma, ako autor buduje atmosféru strachu cez Čiernych jazdcov, ktorí sú v pätách štyrom malým hobitom. Nie je to len o behaní po lese, je to o obrovskej odvahe niekoho, kto sa cíti úplne bezvýznamný vo veľkom svete. Tolkien vytvoril Stredozem s takou hĺbkou, že máš pocit, akoby tie mapy a staré legendy boli skutočnou históriou nášho sveta. Keď sa v Roklinke spojí deväť postáv rôznych rás, vidíš, aké ťažké, ale dôležité je zahodiť staré predsudky za hlavu. Gandalf tu nie je len nejaký kúzelník z klobúka, ale hlboká postava, ktorá nesie ťarchu vedomia o prichádzajúcom konci. Cesta cez bane Morie je napísaná tak živo, že takmer počuješ ozvenu krokov v tme a cítiš ten všadeprítomný chlad. Autor skvele pracuje s motívom pokušenia, kde Prsteň moci nie je len kov, ale zrkadlo, ktoré odhaľuje slabosti každého hrdinu. Možno sú tam dlhšie opisy stromov a hôr, ale práve tie ti dovolia do toho sveta úplne vliezť a dýchať jeho vzduch. Páči sa mi, že hlavnou zbraňou proti zlu tu nie je hrubá sila, ale priateľstvo a obyčajná vytrvalosť. Kniha ti ukáže, že aj tie najťažšie cesty začínajú jedným malým krokom a vernosťou voči svojim priateľom. Záver je poriadne emotívny a rozbitý, čo ťa okamžite prinúti siahnuť po ďalšej časti, aby si vedel, či to prežijú. Je to nadčasový príbeh, ktorý ti v hlave zostane ešte dlho po tom, čo ho odložíš späť do poličky.
