Literarny druh, žáner a forma knihy Dennik Anny Frankovej sú epika, denník a próza.
Autorom tejto knihy je Anna Franková, žijúca v Holandsku. Úlohou tohoto denníka bolo zachytávať emócie z jej života, ktorý bol v tej dobe veľmi náročný. Písaním do denníka spracovávala strach a chaos z vojny.
Anna Franková dostala tento denník na jej trináste narodeniny 12. júna 1942. Pravidelne si doň písala svoje pocity a zážitky z daného dňa. Počas jej trinásteho roku života sa zhoršila druhá svetová vojna v Holandsku a rodina Frankovcov sa musela ísť skryť, pretože ľudia ich náboženstva boli hladaní.
Ukrývali sa v tajnom priestore za knižnicou aj s ďaľšiou rodinou van Pelsevovcou (v knihe ich Anna volala van Daanovci) a jedným zubárom Fritzom Pfefferom (Anna ho nazýva Albert Dussel). Všetci ôsmi boli židovského náboženstva a skrývali sa pred holocaustom. Počas dňa museli byť veľmi ticho aby ich nepočuli pracujúci.
Anna Franková bola veľmi nádejná a vždy dúfala byť autorkou známych kníh, verila, že sa raz vojna skončí a budú oslobodení. Postupom času môžeme vnímať ako Anna dospieva a mení sa z hravého zhovorčivého dievčaťa na hlboko rozmýšlajúcu inteligentnú mladú ženu.
Anna opisuje vzťahy s ľudmi v úkryte ako napäté a často konfliktné. S jej mamou (Edith Frankovou) sa často hádali, pretože sa Anna cítila nepochopená. K otcovi (Otto Frank) však cítila obdiv a veľmi mu dôverovala. Vzťahy ku ostatným z úkrytu často opisovala ako plné frustrácie z dôsledkou hlučnosti a nedostatku súkromia. Vzťah ku Petrovi van Daanovi bol iný, Anna popisuje ako si na začiatku myslela ze je tichý a plachý ale časom sa tento vzťah zmení na priaťelstvo až vzájomnú lásku.
Anna veľmi často hovorí o jej strachu a obave odhalenia, svet vníma a premýšla veľmi hlboko, jej známe slová hovoria o tom, že napriek všetkému stále verí, že ľudia sú v hĺbke srdca skutočne dobrí.
V auguste roku 1944 bol ich úkryt odhalený a Anna s jej sestrou (Margot) boli poslané do koncentračného tábora Bergen-Belsen. Prepukla týfusová epidémia a obidve sestry na týfus zahynuli. Jediný ktorý z ôsmich skrývajúcich prežil bol Annin otec Otto Frank, ktorý po vojne Annin denník aj publikoval.