Dej sa sústreďuje na príchod nezvyčajného väzňa, Johna Coffeyho, veľkého a fyzicky silného muža odsúdeného za vraždu 2 malých dievčatiek. Hoci bol odsúdený, pôsobí jemne, detinsky s veľmi dobrým srdiečkom, čo vyvoláva pochybnosti o jeho vine. Postupne sa ukáže, že Coffey má nadprirodzené liečivé schopnosti. Dokáže uzdravovať choroby a nasávať zlo z ľudí, čo výrazne mení pohľad dozorcov na jeho prípad. Paul a jeho kolegovia sa dostávajú do vnútorného konfliktu medzi povinnosťou vykonať spravodlivosť a presvedčením, že Coffey je nevinný a výnimočný človek. Je to mix skutočnosti a nadprirodzených prvkov, čo sa mi veľmi páči. Hrozne sa mi páči práve hlavná postava, pretože nie je to nejaká malá zlá postava. Považujem ho, že on sám je ako za 2-3 bežných dospelých mužov, ale jeho vnútro je veľmi čisté. Bohužiaľ, túto knihu by som nenazval že patrí medzi tie, kde dobro víťazí nad zlom, keďže Coffey je aj tak poslaný do elektrického kresla, ktoré ukončí jeho život. Najviac ma dostal práve ten koniec, kde povedal, nech mu nedávajú čiernu masku na hlavu, pretože sa bojí tmy. Ako čitateľ som si jeho smrť aspoň vynahradil myšlienkami, že odišiel na lepšie miesto, kde je pokoj – ideálne miesto pre Johna.
