Hlavný hrdina tejto knihy je pes, ktorý sa opakovane vracia na tento svet. Prvýkrát sa narodil ako túlavý pes, kde sa naučil, že ľuďom sa treba vyhýbať a treba sa ich báť. Ako tulák sa dostal do útulku, kde však bolo priveľa psov a on bol neadoptovateľný, tak ho utratili. Druhýkrát sa narodil v klietke ako zlatý retriever. Podarí sa mu utiecť z dvora, kde sa narodil a prvýkrát sa stretáva s chlapcom, ktorý sa volal Ethan a dostáva meno Bailey. Medzi ním a chlapcom sa vytvorí silné puto. Bailey sa naučí všetko, čo má správny pes vedieť. S Ethanom vydržal celý svoj psí život. Potom sa narodil ako fena vlčiaka Ellie, ktorú jej majiteľ Jacob vycvičil ako policajného psa. Pri jednej akcii Jacoba zastrelili a Ellie si vzala nová majiteľka Maya, s ktorou slúžila ako záchranársky pes. Najsilnejší zážitok bol, keď zachránila malého chlapca v rozbúrenej rieke. Nakoniec sa narodil ako čistokrvný labrador, menom Macík, ktorý mal mať vďaka svojmu rodokmeňu predurčený krásny život. Bohužiaľ sa ocitol v dome, kde bol celý deň uviazaný na reťazi, a ktorého sa jeho majiteľ rozhodol zastreliť, nakoniec ho však vyhladovaného a zúboženého vyhodil v lese. Vďaka tomu sa však opäť dostal k Ethanovi, ktorý však už bol starý, opustený muž. Ethan zistil, že to je jeho starý Bailey. Na záver knihy Ethan zomiera, so svojim psom pri nohách.
Kniha bola aj sfilmovaná, niektoré časti však boli vo filme zmenené. Podľa môjho názoru je kniha pútavejšia a dáva možnosť zamyslieť sa nad životom a jeho zmyslom. Myšlienky autora sú hodnotné a nadčasové, keď sa prostredníctvom niekoľkých životov hlavného hrdinu pokúša ozrejmiť čitateľom, že nie je v živote dôležité v akom tele sa narodíme, čo všetko zažijeme, či už je to dobré alebo zlé, všetko je dôležité, aby sme nakoniec dosiahli naplnenie. Aj keď sa niekto narodí ako tulák a aby prežil, musí jesť odpadky, naučí sa „otvárať bránku“ čo mu umožní v nasledujúcom živote utiecť a nájsť Ethana. Alebo sa naučí rozoznávať pachy, hľadať ľudí pod hladinou, všetko je nakoniec dôležité na to, aby sa mohol vrátiť späť k človeku, s ktorým je spriaznený. Ľudia si veľakrát neuvedomujú, že každý jednotlivec má svoju „dušu“, ktorou prežíva svoje emócie a túži po blízkosti iného, s ktorým prežíva šťastie, s ktorým je spokojný a potrebuje ho tak silne, že dokáže prekonať všetky prekážky a dokonca sa aj opakovane vrátiť do tohto sveta, kde vedľa seba funguje dobro aj zlo. Nie je dôležité zamýšľať sa nad minulosťou a trápiť sa budúcnosťou, dôležité je žiť život naplno v prítomnosti. Tešiť sa z toho, čo máme, vážiť si ľudí, ktorí sa nás snažia niečo naučiť a niečo nám ukázať. V danom momente si možno neuvedomujeme, čo nám to môže priniesť, ale v konečnom dôsledku je všetko, čo nás v živote stretne a všetko, čo sa o živote dozvieme, dôležité a posúva nás to k naplneniu cieľa.
