Spisovateľa Dušana Dušeka som poznal aj pred tým, ako som prečítal túto knihu. Ako menší som od neho čítal skvelého Pištáčika a Babku na rebríku.
Dej sa odohráva na Slovensku, na prelome 20. a 21. storočia.
Témou knihy je dospievanie mládeže a prvé lásky.
Kniha obsahuje tri samostatné poviedky: Zimomriavky, Dvere do kľúčovej dierky, Vlakári. Využíva sa tu chronológia, ako aj retrospektíva.
Najviac sa mi páčila poviedka Dvere do kľúčovej dierky.
Hlavná postava – chlapec, ktorého meno sa v celom príbehu nedozvieme, a jeho brat idú na prázdniny k ujovi Tonkovi a tete Zuzke do Moravian. Nemajú tu priateľov a chlapec sa často nudí. Preto sa viac venuje pozorovaniu ľudí a vecí okolo seba. Postupne cez každodenné príhody začína premýšľať o tajomnom svete dospelých a cíti túžbu nahliadnuť za „dvere do kľúčovej dierky“, ktoré v jeho predstave boli obrazom nepoznaných vecí a tajomna.
Hlavná postava sa počas prázdnin u uja Tonka snaží vyhýbať svojmu mladšiemu otravnému bratovi Fedorovi, ktorý chce byť stále stredobodom pozornosti. Jedného dňa, aby si ho Fedor nevšimol, vyliezol na strom a z konára skočil do svojej izby, ukryl sa pod posteľ a zaspal. Prespal aj to, ako sa ujo Tonko chválil, aké dobré vráta na stodolu vystružlikal. Keď sa zobudil, videl, ako ujo a teta vchádzajú do stodoly. Tiež sa tam chcel pozrieť, a nachytať ich, čo tam robia, ale tajne. Celý ďalší deň striehol na príležitosť, až kým nezbadal, ako vošli dnu. Nasledoval ich, no vnútri nikto nebol. Chcel otvoriť vráta a vyjsť von, no vybral sa na zlú stranu a zistil to, až keď sa dvere otvorili a dnu vbehol jeho mladší brat Fedor. Vtedy sa rozpršalo. Hlavný hrdina si všimol, že teta Zuzka čaká dieťatko a Fedor chcel, ako vždy, byť stredobodom pozornosti.
Kniha sa mi čítala celkom dobre, miestami bola humorná, ale príbehy ma nepohltili ako pri iných knihách. Niekedy som presne nerozumel, čo chcel autor povedať.
Citát z knihy: „Zmizli. Vyparili sa. Videl som ako vošli do stodoly – a teraz tam neboli, nikoho som nenašiel. Brodil som sa senom a kúdolmi prachu, krížom-krážom pod strechou, potom som sa aj zapískal, ale všade bolo také ticho, až som sa bál.“ (str. 22)
V knihe sú stredne dlhé vety, druh viet je oznamovací, pásmo postáv a pásmo rozprávača, využíva sa priama reč. Slovná zásoba je spisovná, jazykový štýl je umelecký. Literárny druh knihy je epika a žáner knihy je poviedka.