Knižku som prečítal na odporúčanie môjho otca.
Román Analfabetka, ktorá vedela počítať od švédskeho spisovateľa Jonasa Jonassona sa odohráva približne od 70. rokov 20. storočia až po začiatok 21. storočia. Je to humorný a zároveň satirický príbeh o dievčati Nombeko Mayeki, ktoré síce nevie čítať ani písať, no má výnimočný talent na matematiku. Nombeko vyrastá v extrémnej chudobe v juhoafrickom meste Johannesburg. Od detstva je nútená pracovať, aby prežila. Napriek tomu, že nikdy nechodila do školy, sama sa naučí počítať a rozvíja si mimoriadne logické myslenie.
Jej život sa dramaticky zmení, keď sa dostane k práci pre inžiniera zapojeného do tajného jadrového programu. Tento muž je však neschopný a závislý od alkoholu, takže väčšinu jeho práce v skutočnosti vykonáva Nombeko. Vďaka svojej inteligencii rieši zložité matematické výpočty a pomáha pri výrobe atómových zbraní. Situácia sa skomplikuje, keď sa zistí, že bola vyrobená jedna atómová bomba navyše, ktorá nie je nikde oficiálne zaevidovaná. Táto „neexistujúca“ bomba sa stáva hlavným problémom, okolo ktorého sa točí veľká časť deja.
Po sérii nečakaných a často absurdných udalostí sa Nombeko dostane do Švédska. Tam sa stretáva s množstvom zvláštnych postáv, najpodstatnejšie sú dvojčatá, z ktorých jedno je úradne „neexistujúce“. Spolu sa zapletú do komplikovaného plánu, ako sa zbaviť nelegálnej atómovej bomby. Ich snaha ich postupne privedie až k najvyšším kruhom spoločnosti vrátane kráľovskej rodiny.
Celý príbeh je plný absurdných náhod, nepravdepodobných situácií a humoru. Autor si robí srandu z politiky, byrokracie aj z toho, ako často náhoda ovplyvňuje veľké svetové udalosti. Hlavnou myšlienkou knihy je, že inteligencia nemusí súvisieť so vzdelaním a aj človek z najnižších vrstiev môže ovplyvniť svet.