Románový príbeh dvoch mladých ľudí, ktorí sú si síce blízki, ale v konečnom dôsledku veľmi vzdialení pre svoje tragické zážitky z detstva – dvaja, ale vlastne jeden – sám a osamelý s neprekonateľnou vzdialenosťou. Tak ako aj prvočísla…podľa matematickej definície je prvočíslo prirodzene väčšie ako jedna a musí mať dvoch deliteľov; teda najmenšie prvočíslo je dva, ako sú aj naši hlavní hrdinovia Alice a Mattia.
Hlavnou témou je neschopnosť nadviazať naplnený, plnohodnotný vzťah, aj keď každý z nich túži po blízkosti toho druhého. Každá z postáv hľadá svoju cestu, vysporiadanie sa s tieňmi z minulosti. Alice pre fyzické postihnutie z detstva, kedy ju otec nútil lyžovať až kým nemala ťažký úraz nohy. Dosledky si nesie až do dospelosti, nízke sebavedomie spojené s poruchami príjmu potravy, hľadanie lásky, ktorú nevie od nikoho prijať. Mattia ako dieťa nechal svoju mentálne postihnutú sestru – dvojičku Michaelu samú v parku a ona sa stratí, nikdy viac sa nenájde. Prenasledujú ho silné pocity viny, uzatvára sa do svojho matematického sveta a začína so sebapoškodzovaním. S Alice nedokáže nadviazať “normálny” vzťah tak, ako by si prial.
Opäť pre mňa silný psychologický príbeh môjho obľúbeného autora, ktorého hlavná myšlienka je o samote, nespracovaní tráum z detstva, neprijatí samého seba a silnej túžbe po “normálnosti” a láske.
