Dej sa točí okolo Bridget, ktorá nie je len nejaká obyčajná bohatá dievčina, ale následníčka trónu, čo jej život vlastne komplikuje. Bridget sa celým menom volá Bridget von Ascheberg, pochádza z Eldorry. Je princezná a budúca následníčka trónu, kedže jej brat Nikolai sa rozhodol abdikovať, čiže vzdať sa svojho trónu, aby si mohol zobrať svoju budúcu ženu, ktorá je letuškou a ktorú miluje. Tým pádom hodil úplne všetko na Bridget, všetky tie kráľovské povinnosti. Bridget vychovával starý otec, kedže jej rodičia tragicky zahynuli pri autonehode, tak si ju jej starý otec zobral do opatery. Jej starý otec bol kráľom Eldorry. Je to taký typický prísny panovník, ktorému hlavne ide o tradície a imidž koruny. Jej starý otec trvá na tom, aby sa vydala za niekoho úradného, niekoho na takom istom leveli ako sú oni.
Bridget mala bodyguarda, ale bohužiaľ jej bodyguard musel ísť na dôchodok. Bolo to celkom ironické, že Rhysa (nového ochrancu) jej v podstate vybral kráľovský dvor, aby na ňu dával pozor. Jej starý otec chcel mať istotu, že o Bridget bude postarané podľa najprísnejších pravidiel, a Rhys bol známy tým, že je nekompromisný profesionál. Taktiež ma bavilo sledovať úplný začiatok, keď Rhys Larsen nastúpil ako jej nový bodyguard. Nebola to síce láska na prvý pohľad, skôr naopak. Bridget ho vnímala ako ďalšiu prekážku k svojej slobode a on ju bral iba ako ďalšieho klienta. Ten moment, keď sa stretli prvýkrát, tak jej dal úplne najavo svoje pravidlá:
1. Chrániť svojich klientov za každú cenu
2. Citovo sa neviazať… Nikdy. Rhys nikdy nechcel porušiť tieto pravidlá, až kým vlastne neprišla Bridget. Rhys bol bývalý mariňák, bol tichý, prísny a má svoje pravidlá, ktoré už som spomínala. Celá táto kniha je o tom, ako sa to druhé pravidlo pomaly ale isto rozpadá. Neišlo to rýchlo ale pomalinky.
Autorka skvele opísala celý ten príbeh a ten proces, ako sa z počiatočného odporu a profesionálneho odstupu stávalo niečo oveľa ale že oveľa hlbšie. Keď čítame túto knihu, tak vidíme ako sa z klasického profesionálneho vzťahu stane romantický a reálny vzťah plný lásky. Rhys sa jej časom otvorí, hovorí o svojej budúcnosti, o tom aké mal drsné detstvo. Jeho otec bol násilnický alkoholik a matka
nebola schopná ho poriadne chrániť. Rhys vyrastal v prostredí, kde prežijú len tí najsilnejší, čo v ňom vybudovalo tu jeho tvrdú škrupinu. Aby Rhys utiekol z domu a dosiahol niečo, tak sa pridal k armáde. Slúžil ako člen elitných jednotiek, čo mu dalo tie neskutočné schopnosti bodyguarda, ale zároveň mu to duši zanechalo hlboké jazvy. Zažil tam veci, o ktorých by nikto nechcel hovoriť, a tie z neho urobili toho tichého, disciplinovaného profesionála. Veľmi sa mi páčilo, ako sa postupne Rhys odhaľoval svojou minulosťou. Nebol to len nejaký plochý drsniak v obleku. Človek časom pochopil, že tá jeho odmeranosť pramení z toho ťažkého detstva a drsnej skúsenosti v armáde, ako som spomínala. To, že sa musel vypracovať úplne od nuly a prebojovať sa cez vlastné traumy, z neho robilo oveľa zaujímavejšiu postavu, než bol nejaký princ z rozprávky. Práve tá jeho hĺbka a jazvy z minulosti boli dôvodom, prečo som mu v jeho vzťahu s Bridget tak držala palce. Zlomovým momentom pre mňa bola časť, keď sa utiahli do Rhysovho súkromia na jeho chatu. Tam sa vlastne ukázalo, že tá ich láska je skutočná a nejde len o krátkodobé pobláznenie. Tam jej vtedy aj povedal o svojej minulosti. O to viac ma bolelo, keď sa Rhys neskôr rozhodol odísť, lebo si myslel, že pre Bridget nie je dosť dobrý a že jej zničí budúcnosť kráľovnej. Našťastie sa autorka vyhla klišé a urobila z Bridget silnú ženu, ktorá si vydobyla zmenu zákonov, aby mohli byť spolu. Ich svadba v závere nebola len romantickým vyvrcholením, ale symbolom víťazstva lásky nad zastaranými pravidlami, čo bolo podľa mňa, úžasné zakončenie celého príbehu. Práve tento motív „zakázaného ovocia“ a boja medzi povinnosťou k vlasti a osobným šťastím ma na knihe držal až do konca.
Prečo sa mi to páči?
Boj o lásku a búranie tradícií.
Najväčšia skúška ich vzťahu však prichádza s návratom do reality. Rhys, vedomý si svojho pôvodu a spoločenského postavenia, sa rozhodne odísť. Tento moment je v knihe srdcervúci – obetuje vlastné šťastie, pretože verí, že pre Bridget nie je „dosť dobrý“ a že by jej zničil budúcnosť ako kráľovnej.
Tu však autorka exceluje v charakterovom vývoji Bridget. Z tichého dievčaťa sa stáva silná panovníčka, ktorá si uvedomuje, že ak má viesť krajinu do novej éry, musí začať u seba. Bridget odmieta prijať fakt, že by sa mala vydať za niekoho „úradne vhodného“ len kvôli krvi. Jej boj za zmenu zákonov o následníctve je symbolom modernizácie a víťazstva autenticity nad zastaranými konvenciami.
Na záver by som zhrnula, že kniha Twisted Games končí veľkolepou svadbou, ktorá nie je len „happy endom“, ale manifestom slobody. Príbeh nám ukazuje, že skutočná sila nespočíva v nosení koruny, ale v odvahe vybrať si vlastnú cestu. Dynamika medzi tichým, disciplinovaným Rhysom a odvážnou Bridget vytvára nezabudnuteľný čitateľský zážitok.
Motív „zakázaného ovocia“ je tu spracovaný s citom a eleganciou. Autorka dokázala prepojiť politické intrigy, osobné traumy a romantiku do celku, ktorý čitateľa nepustí až do poslednej strany.
Pre mňa osobne je táto kniha dôkazom, že aj v modernom svete majú príbehy o kráľovstvách svoje miesto, ak sú podané s takou psychologickou hĺbkou, ako to urobila Ana Huang.
