Pri čítaní diela Krvavý poludník som mal veľmi silné a miestami až nepríjemné pocity. Kniha na mňa pôsobila surovo, temne a dosť brutálne, pretože autor veľmi otvorene ukazuje násilie, krutosť a temnú stránku človeka. Počas čítania som cítil napätie, šok, ale aj zvedavosť, kam až môže ľudská krutosť zájsť. Najviac ma zaujal sudca Holden, ktorý vo mne vyvolával strach a zároveň fascináciu, pretože pôsobil ako veľmi inteligentná, ale nebezpečná postava. Téma násilia a boja o moc je v tomto diele veľmi silná.
Toto dielo mi dalo hlavne nový pohľad na ľudskú povahu. Uvedomil som si, že človek v extrémnych situáciách dokáže stratiť morálne zábrany a ukázať svoju najhoršiu stránku. Kniha ma prinútila zamyslieť sa nad tým, prečo je násilie súčasťou dejín a či je krutosť v človeku prirodzená. Zároveň som si viac uvedomil, že minulosť, ktorú si často predstavujeme romanticky, mohla byť v skutočnosti veľmi tvrdá a neľútostná.
Na diele sa mi páčilo, že aj keď bolo náročnejšie na čítanie, malo veľmi silnú atmosféru a hlboké myšlienky. Autorov štýl bol miestami ťažší, ale práve vďaka tomu pôsobil príbeh ešte silnejšie. Niektoré opisy krajiny a udalostí vo mne zostali ešte dlho po dočítaní knihy.
Kniha sa mi páčila hlavne tým, že nie je len obyčajným príbehom z divokého západu, ale ukazuje aj filozofické otázky o násilí, zle a ľudskej prirodzenosti. Zanechala vo mne silný dojem a prinútila ma premýšľať nad tým, aký vie byť človek v skutočnosti. Je to náročnejšie dielo, ale určite stojí za prečítanie.
