Kniha Veža lastovičky sa výrazne sústreďuje na postavu Ciri a jej vlastný príbeh, ktorý je v tejto časti oveľa temnejší a osobnejší než v predchádzajúcich knihách. Ciri sa ocitá sama v nebezpečnom svete, kde sa musí spoliehať len na seba. Už nie je chránená Geraltom ani Yennefer a práve to ju núti dospieť a robiť ťažké rozhodnutia.
Dej sleduje jej cestu, počas ktorej stretáva rôzne postavy, niektoré jej pomáhajú, iné ju chcú využiť alebo zničiť. Jednou z najvýraznejších postáv je Bonhart, ktorý predstavuje obrovskú hrozbu a zároveň patrí medzi najdesivejších protivníkov v celej sérii. Jeho správanie je kruté a bezcitné, čo vytvára veľmi silné napätie. Kniha je rozdelená na viacero dejových línií, ktoré sa postupne prepájajú. Okrem Ciri sledujeme aj ďalšie postavy, čo robí príbeh komplexnejším, ale miestami aj náročnejším na sledovanie. Atmosféra je veľmi temná a miestami až nepríjemná, čo však dobre vystihuje situáciu, v ktorej sa postavy nachádzajú.
Podľa mňa je kniha proste silná. Musím povedať, že sa mi čítala ťažšie než ostatné časti, hlavne kvôli temnej atmosfére. Niektoré momenty boli dosť brutálne a nepríjemné, čo ma miestami až prekvapilo, mne totiž takéto veci nerobia problém, ale viem si predstaviť, že nie každému sa to bude páčiť. Na druhej strane však som rád, ako dobre autor vykreslil vývoj Ciri. Páčilo sa mi, že už nepôsobí ako dieťa, ale ako samostatná postava, ktorá si musí poradiť sama. Príbeh bol zaujímavý, aj keď miestami pomalší. Niektoré časti ma bavili viac než iné, ale celkovo som bol zvedavý, ako to dopadne. Kniha vo mne zanechala silný dojem, aj keď nie vždy príjemný. Práve to však podľa mňa ukazuje jej kvalitu.