Príbeh sa sústreďuje na postavu chudobnej vdovy Turianky, ktorá sa zúfalo snaží uživiť svoje tri deti. Aby im zabezpečila aspoň základné živobytie, prijme v noci prácu u bohatých pánov, kde musí strážiť a zabávať ich deti, kým oni hodujú. Turianka počas celej noci bojuje s únavou a strachom o vlastné deti, ktoré nechala doma samé v chladnej chyži. Kým pánske deti majú nadbytok a spia v teple, jej vlastné deti doma hladujú a mrzne im voda v pohári. Autenticky a naturalisticky je opísaný jej vnútorný boj a pocit poníženia, keď musí slúžiť tým, ktorí si jej prácu vôbec nevážia. Po ťažkej noci dostáva za odmenu len pár grošov a zvyšky jedla, čo symbolizuje onen „horký chlieb“ chudoby. Keď sa nadránom vráti domov, nájde svoje deti podchladené a choré, čo v nej vyvoláva obrovské výčitky svedomia. Tajovský v diele ostro kontrastuje svet bezstarostných boháčov so svetom krutej biedy obyčajných ľudí. Poviedka je kritikou sociálnej nespravodlivosti, kde matka musí obetovať starostlivosť o vlastnú rodinu, aby pre ňu získala kúsok chleba. Autor nevyužíva pátos, ale strohú realitu, čím dosahuje silný emocionálny účinok na čitateľa.
