Výber knihy „Na západe nič nové“ od Ericha Mariu Remarquea nebol náhodný. Už od prvých stránok som sa ponoril do sveta, kde sa stretávajú túžby mladých s realitou vojny. V každom slove autor vkladá hlboký zmysel, ktorý sa odzrkadľuje v osudoch postáv.
Prvým zlomovým okamihom pre mňa bola scéna prvých bojov na fronte. Cítil som pulzujúce napätie a strach, ktorý preniká každým slovom. Ilúzie o hrdinstve sa rýchlo rozplynuli v tvárnosti hrôz vojny. S Paulom Baumerom som prežíval každý nádych a dychtivý zvuk zbrane, ktorý znel ako zvuk smrti.
Interakcie s civilistami vytvárali ďalšiu vrstvu napätia a kontrastu medzi svetom vojny a svetom, kde beží bežný život. Ich strach a zúfalstvo boli ako zrkadlo, do ktorého sme sa pozerali a videli sme svoj odraz. Táto konfrontácia nás priam prinútila premýšľať nad tým, čo v skutočnosti znamená byť vojakom a aké sú dôsledky našich činov.
Najväčším bohatstvom tejto knihy sú však vzťahy medzi vojakmi. Camaraderie, ktorá sa prelína každou stránkou, nám pripomína dôležitosť priateľstva a solidarity v ťažkých časoch. S každou spoločne prežitou ranou sa väzba medzi postavami prehĺbila.
Ale to, čo ma z tejto knihy naozaj hlboko oslovilo, je jej hlboké posolstvo o dôležitosti mieru a ľudských hodnôt. Skrz hrdinov bojujúcich na fronte nás Remarque upozorňuje na absurditu vojny a na to, ako rýchlo dokáže odobrať ľudskosť. „Na západe nič nové“ nie je len knihou, je to zrkadlo, v ktorom vidíme svoju vlastnú podstatu a morálku.
Camaraderie ang.j. – Priateľstvo, kamarátstvo
Konfrontácia -nedorozumenie, nezhoda
Absurdita- bezvýznamnosť, nezmyselnosť