Kniha Stopárov sprievodca galaxiou je kniha od Douglasa Adamsa, kto je už teraz zosnulý. Kniha je súčasťou pentalógie, ktorá má taký istý názov. Kniha je sci-fi komédia, ktorá je síce krátka, ale aj tak je plná vtipov a príbehu, ktorý vás udrží do konca.
Kniha sa odohráva v alternatívnom vesmíre, kde bývalo galaktické impérium, ktoré sa ale rozpadlo a galaxia je teraz v polochaose. Toto nie je však pre príbeh až tak podstatné, keď že sa odohráva na zemi, na planete, ktorá o tomto nič nevedela. Príbeh sledujeme cez Arthura Denta. Arthur žije v Londýne v Anglicku normálny život. Síce mu idú zrovnať dom zo zemou a postaviť na jeho mieste obchvat, ale okrem toho úplne typické. Čo sa stane ale potom je nečakané. Príde dopravná spoločnosť Vogónov (typ mimozemšťanov) a urobia to isté zemi, čo chcela Anglická dialničná spoločnosť spraviť Arthurovmu domu, zničia ju a na jej miesto postavia obchvat.
Arthur ale vďaka svojmu priatelovi Fordovi, ktorý je mimozemšťan a takzvaný „vesmírny stopár“ (čo Arthur ale nevedel) vyviazne živý a ocitne sa na Vogónskej lodi. Vogóni však nemajú radi stopárov a preto ich kapitán lode dá nájst a zajať. Potom im prečíta Vogonskú poéziu, čo je podľa knihy druhá najhoršia poézia na svete a potom ich dá poslať von do vákua vesmíru.
Zachráni ich však náhoda a to taká, že ich zachráni pohon nepravdepodobnosti, čo je motor, ktorý funguje tak, že používa pravdepodobnosť, aby bol všade naraz a tak vedel ísť kdekolvek kedykolvek. Na lodi stretnú Zaphoda Beeblebroxa, čo je polo-bratranec Forda a Triciu McMillan, ktorú z niekadial na Zemi poznal.
Zaphod loď nasmeruje smerom ku planéte, menom Magrathea, ktorá je v galaktických legenách najbohatšia planéta v galaxii a centrom priemyslu vyrábania planét (teda dokým ten priemysel fungoval). Chcú na nej pristáť, ale niekto na nej očividne nechce, aby sa tak stalo a poslal dve rakety na nich. Arthur omylom aktivuje pohon nepravdepodobnosti bez ochrany a tak premení tie rakety na velrybu a mysku s petuniami.
Keď pristanú na planéte tak strenú týpka menom Slartibartfast, ktorý sa píši tým, že nadizajnoval Nórske fjordy. Arthur zistí, že zem bola vyrobená myšami, ktoré sú vlastne bytosti z inej dimenzie. Slartibartfast Zaphodovi ukáže nahrávku toho, ako myši chceli zistiť odpoveď na tu najväčšiu otázku života, vesmíru a všetkého a 10 miliónov rokov bežali počítač, aby to zistili, len aby im počítač povedal, že odpoveď je 42. Toto myši pomiatlo, ale počítač im vysvetlil, že nerozumejú odpovedi lebo nevedia, čo je reálne tá otázka. Na to, aby našiel znenie tej otázky nadizajnovali zem, ktorá ale 5 dní pred tým, ako to išli zistiť bola premenená na intergalaktickú dialnicu.
Po tomto ale nájdu myši, ktoré sa pokúsia Arthurov mozog ukradnúť na zistenie znenia tej už spomínanej otázky. Zachráni ho nakoniec ale to, že zaznejú alarmy a myši v panike prídu na pseudoznenie otázky. Potom uniknú z planéty a kniha sa končí tým, že sa všetci spolu idú najesť do Reštaurácie na konci vesmíru.
Kniha je hlavne chronologická, ale ak sa nemýlim, tak je tam aj troška tej retrospektívy, je tam použité len on-rozprávanie, jazykový štýl je umelecký a autor si vytvára slová pre mimozemské objekty a postavy a preto nie všetky slová sú spisovné. Kniha kombinuje pásmo autora a postáv, trocha zväčša je tam ale pásmo postáv.