10.3.2012
Ach nikto mi neverí!!! Už by som sa o seba vedela postarať aj sama!!
No aj napriek tomu bývam s mamou. Našťastie je celkom v pohode.
Sára, nie si hladná? ozval sa hlas pri mne. Nie, odpovedala som.
Niečo o mne: Volám sa Sára Hygerová. Mám 11 rokov. Bývam v malom, aleže fakt maličkom dome – garsónke. Píšem si denník. Presne pred rokom zomrel otec. Nemali sme čím zaplatiť a vyhodili nás z domu. Mesiac sme hľadali nové bývanie. Nakoniec sme našli prístrešok, ktorý sme prerobili na obývateľný. Dnes tu ale sedím len tak a píšem si svoj denník .Inak dnes mi mali zariadiť kút izby, v ktorej mám veci.
Už sa neviem dočkať!!! Sárka, spravila si si všetky domáce úlohy? Mami prestaň ma už, prosím, konečne volať SÁRKA. Volám sa SÁRA!! zdôrazňovala som už nahnevane. Kľud Sára! OK, prevrátila som očami. A kedy už pôjdeme? Počkaj ešte!
Už štartujeme motor!!! Nemôžem sa dočkať! Od radosti poskakujem ako malé decko!!! Sáry ukľudni sa prosím, inak havarujeme! „Však dobre!“ povedala som. Nemôžem tomu uveriť! Konečne sme tu! Je tu toľko krásnych vecí! Dúfam že si budem vedieť vybrať. „Tak vyberaj!“ zavelila mamka. Pôjdeme podľa zoznamu. Izbu mám už zariadenú, no oveľa dôležitejšie je to, že som po ceste naspäť videla jedného psíka, ktorého týrali a potom vyhodili na ulicu. Prišlo mi ho veľmi ľúto. Skoro som sa preto rozrevala. Čo sa mňa týka som veľmi citlivá osoba. Povedala som si, že toho psa nájdem. So zvieratami viem vychádzať dobre. Môj nebohý ocko pracoval v útulku. Tú prácu som zbožňovala. Neviem zaspať!!! Stále myslím na toho psa. Je mi zle keď si na to spomeniem. Som zvedavá, či sa mi podarí zaspať?!
11.3. 2012 „Sára vstávaj!“ prebudil ma mamin zvonivý hlas. „Mami, veď je sobota!!!“ To nevadí! Vstávaj! Umy sa v potoku a bež prosím na benzínku . Môžeš kúpiť niečo na raňajky. OK. Idem. Už som tu! Mám dve bagety a plátkový syr. Super Sárka.
MÁMÍ NEVOLAJ MA SÁRKA !!!!!!!!!!! VOLÁM SA SÁRA!!!!!!!!!!! Pokoj Sára, pokoj! Nemôžeš takto vybuchnúť pre nič za nič! Je to len maličkosť, ktorú si nemusí každý zapamätať. Máš veľmi agresívnu povahu. Ja viem ,mami. No nemôžem za to. „Dobre a teraz späť k raňajkám!“ zavelila mamina. Raňajky mi veľmi chutili. Taký luxus sme už dávno nemali. A teraz rýchlo nájsť toho psa.
O hodinu neskôr
Už kráčam po štrkovej ceste smerom k lesu a zároveň ku domu bývalých majiteľov toho týraného chudáčika. Zabudla som spomenúť, že moja mama má alergiu na psy.
To znamená, že aj keby som ho našla, nemôžem si ho zobrať domov. Nedokázala by som ho dať do útulku. Aha tu je. A aký je pekný! O, a vôbec sa ma nebojí. Dokonca sa dá aj pohladkať. Nemôžem tomu uveriť! Je to super! Došľaka! Sľúbila som mame, že o hodinu som doma! Už mám len desať minút! Ak to nestihnem, mám po chlebe!
Ahoj ,mami! Som doma! Čau Sáry! Si tu presne v čas. Myslela som si, že to prešvihneš! Príjemne si ma prekvapila. Za to môžeš chodiť von, kedy budeš chcieť.
No samozrejme len s mojím súhlasom. Poď sa navečerať, nazbierala som maliny, jahody a čučoriedky z lesa. A nezabudni si umyť ruky! Idem spať. Som veľmi unavená. Neviem z čoho. Zobudila som sa o druhej ráno. Mala som nočnú moru. Ani nechcem spomínať o čom. Bolo to hrozné.
12.3. 2012
Ešte že je víkend a môžem spať až do desiatej. Aspoň vtedy sa cítim ako v prepychovom dome a nie ako v malej chatrči uprostred ničoho. Je to super! Chcela by som to zažiť zas. „Sára vstávaj! Je pol jedenástej! Nemôžeš spať celý deň!
Už po druhýkrát som tu. Pevne som sa rozhodla, že tomu psíkovi nájdem vhodný úkryt. Pospájala som konáre a spadnutý strom som oprela o skalu. „Tak hotovo !“ vyhlásila som nakoniec.
6.4. 2012
Najšťastnejší deň môjho života!!! Mama povedala, že toho psa si môžeme nechať!!!
Má na nich síce alergiu, ale povedala že na tom nezáleží. Podľa nej by si mal každý žiť vlastný život a robiť to, čo cíti. A že na nijakej alergii nezáleží. O päť dní príde k nám domov.
7.4.2012
Štyri!
8.4.2012
Tri
9.4.2012
Dva
10.4.2012
JEDEN!!!!!!!!!!!!!!!!! Hrozne sa teším!!