Malý princ je najznámejšie dielo francúzskeho spisovateľa a pilota Antoineho de Saint-Exupéryho. Patrí medzi päťdesiat najpredávanejších kníh. Kniha bola preložená do stoosemdesiatich jazykov, je spracovaná aj v niekoľkých filmoch – muzikály, opery a animované filmy. Malý princ má dvadsaťsedem kapitol. Vystupuje v nich pilot, ktorý je aj autorom príbehu a Malý princ. Príbeh sa začal tým, že pilot havaroval na púšti v Sahare. Objavil sa pri ňom malý chlapec, ktorý od neho chcel, aby mu nakreslil ovečku. Pilot mu nakreslil debničku a povedal mu, že tam je ovečka. Deti majú fantáziu, a preto si to vedia predstaviť. Keď bol pilot malý, kreslil kresby, v ktorých dospelí nevideli to, čo deti a nevedeli to pochopiť, a preto, ako dieťa, prestal kresliť. Neskôr sa Malý princ s pilotom začali spoznávať. Malý princ bol malý chlapec, ktorý musel počuť odpoveď na všetko, čo sa spýtal. Hovoril o tom, že pochádza z malej planéty – B 612, kde sú 3 sopky, o ktoré sa stará, baobaby a jedna ruža. Malý princ rozprával o tom, ako spoznával iné planéty. Stretol na nich rôznych ľudí, každého s inými vlastnosťami a na každej planéte bolo niečo nové a výnimočné. Pre čitateľa je to určite zaujímavé, pretože vesmír je veľmi veľký a každý človek si to môže predstavovať inak. Malý princ sa počas svojej cesty naučil nové veci. Na jednej planéte, na ktorej prvýkrát pocítil ľútosť, že opustil svoju krehkú kvetinu, mu Zemepisec poradil, aby išiel navštíviť planétu Zem, a tak sa tu ocitol. Tu sa stretol s hadom v Afrike, s jednou bezvýznamnou kvetinou, hovoril na skaly, ktoré mu „zodpovedali“ ozvenou, stretol záhradu plnú ruží. Bol nešťastný, pretože jeho kvetina tvrdila, že je jediná svojho druhu vo vesmíre. Ale potom pochopil, že síce jeho ruža nie je jediná vo vesmíre, ale je tak veľmi blízka jeho srdcu, ako by bola jediná. Tam sa dlho spoznávali. Časom im došli zásoby vody, a tak išli hľadať studničku, ktorú po dlhej namáhavej ceste našli. Bolo to pre nich prekvapenie, že ju našli uprostred púšte. Bol to už rok odvtedy, ako sa Malý princ a pilot stretli na púšti. Malého princa uštipol had, potom sa Malý princ vytratil a zanechal na seba peknú spomienku. Autorovi to pripomínalo jeho detstvo. Koniec knihy bol veľmi dojímavý a zaujímavý. Určite koniec knihy je lepší, ako ten začiatok. Na konci je to vysvetlené a človek by to mal pochopiť a zobrať si z toho nejaké ponaučenie. Z knihy som sa naučila, že na každom človeku je niečo výnimočné. Je potrebné vytvárať si priateľstvá, byť zodpovedný a láskavý, čo sú základné hodnoty ľudského života. Tiež, ak po niečom túžime, musíme sa o to snažiť, hoci niekedy to ide ťažko, no nesmieme strácať nádej. Je dôležité vždy vidieť zmysel našej práce, a byť vďační za každý náš úspech, pretože častokrát vidíme iba naše nesplnené veci, aj napriek tomu, že sa nám niečo podarí, niečo nám vyjde tak, ako sme chceli, no nevážime si to. Zachovávať si spomienky v pamäti. Je dobré cestovať a učiť sa pri tom nové veci a získavať viac skúsenosti. No nezabudnúť na domov. Nie vždy vidíme v niečom to, čo ostatní, pretože každý má svoju fantáziu a majú ju najmä deti, ako sme to mohli vidieť aj v príbehu. Knihu by som odporučila dospelým aj deťom. Čitateľ musí knihu dobre pochopiť a sústrediť sa pri čítaní, aby dej prežíval s autorom, predstavoval si prostredie a pochopil dej a myšlienku tohto deja. Z knihy vyplýva, že deti a dospelí majú iný pohľad na svet. Poukazuje na to, že dospelí často v honbe za niečím zabúdajú na ľudské hodnoty. Malý princ predstavuje dieťa, ktoré verí v dobro, spravodlivosť, krásu a má veľkú fantáziu a predstavivosť. Na knihe by som asi nič nezmenila. Zo začiatku to bolo dobré čítanie, kde som sa dozvedela o cestách, ktoré Malý princ navštívil, aj keď som tomu od začiatku veľmi nerozumela, no na konci už to bolo jasnejšie. Bolo to napínavé až do úplného konca, keď Malý princ odišiel. Myslím si, že príbeh sa skončil dobre. Každé dieťa musí raz dospieť. Pochopila som, že každá minúta v živote človeka je dôležitá. Knihu hodnotím, ako veľmi dobrú, poučnú a odporúčam ju.