Knihu som si vybrala hlavne kvôli jej úspechu. Osamu Dazai je japonský spisovateľ a táto kniha je do istej miery autobiografická. Dielo je rozvrhnuté do troch takzvaných denníkov. Hlavný hrdina Yozo postupne prepadáva do temnoty a končí ako troska. Yozo premýšľa o jeho existencii a uvedomuje si, že nezapadá do žiadnej skupiny, bojí sa všetkého a je uväznený v sebe samom. Yozo začne nakoniec piť alkohol a užívať drogy. Spisovateľ vyjadruje z časti jeho pohľad na vlastný život a isté zmierenie jeho vlastnej smrti. V knihe sa opisuje Yozov celý život ako dieťaťa, stredoškoláka a dospelého človeka. Autor už od skorého detstva nie je pochopený a nenachádza pochopenie u ostatných. Motá sa počas toho v kruhu. Neverí si, nikam nepatrí a nevie čo so sebou. Rozpráva o svojej rodine, priateľoch a milenke. Ako čitateľovi je zvláštne, že bol schopný nadviazať vzťahy so ženami napriek jeho nenávisti k sebe. V knihe sa rozpráva o živote v strachu a nenávisti. Yozo sa, ale nesnaží o nápravu jeho života. Postupne sa dostáva hlavná postava do väčšej temnoty a odmieta ľudské šťastie, lásku. Kniha je naozaj silná a prinúti človeka rozmýšľať nad jeho životom. Román je psychologický a stojí určite za prečítanie, ale myslím si, že nie je vhodná pre každého. Pre čitateľa, ktorý nepozná takéto pocity môže byť kniha nezmyselná. V knihe je možné zazrieť do mysle človeka, ktorý nevníma pocity šťastia. V knihe môžeme nájsť vysvetlivky, vysvetľujúci text od prekladateľa a časovú os života autora. Komentár od prekladateľa zasahuje do knihy a poukazuje na rozdiely Yoza a autora Dazaia. Kniha je, ale napriek tomu veľmi pekne napísaná a skúma rozpory človeka.