Knihu som si kúpila ako malá pretože som zbožňovala kone. Hlavnou postavou je Aurélia skrátene Eli. Princezná Eli miluje poníky. Rada pomáha v kráľovských maštaliach alebo jazdí na svojich štyroch poníkoch. Eli sa učila jazdiť na malom shetlandskom poníkovi Tienikovi. Jedného dňa si slečna Chmúrna všimla, že keď Eli jazdí na Tienikovi ťahá svoje nohy po zemi. Okamžite to išla povedať kráľovi a kráľovnej. Rozhodli sa, že Tienika predajú do inej rodiny keďže tu už na ňom nemá kto jazdiť. Avšak Eli prišla s tým, že by Tienik mohol ísť do dôchodku čo jej zverolekár a Magda, ktorá mala na starosti maštale zatrhli. Eli sa tak snažila rodičov prehovárať s plačom nech Tienika nepredávajú. Počas toho ako sa Aurélia jedného dňa učila históriu jej rodiny si na fotke všimla koňa podobného Tienikovi zapriahnutého na koči. Eli okamžite prišiel na rozum nápad, že Tienika naučí ťahať koč takže by ho nemuseli predávať. S týmto nápadom jej pomáhala kamarátka Katka. V kúpnej zmluve avšak vysvitlo, že Tienik je už dávno ťažný poník. Tak sa rozhodli dievčatá hľadať postroj a koč, ktorý našli avšak nebolo možné s ním pohnúť. Koč dali opraviť. Magda a dievčatá sa snažili Tienikovi ozrejmiť jeho skúsenosti ako ťažného koňa. Mali čas do piatku kým si poňho príde predajca. Príbeh končí tým, že Auréliini rodičia boli v úžase prekvapený, že Tienik je ťažný poník po tom ako ho videli zapriahnutého na koči. Magda ich uistila, že Tienik bude ako ťažný poník zdravý a preto si Tienika mohla Eli nechať už navždy. Kniha je dobrá pre deti, ktoré milujú kone. To je z jedným dôvodom prečo som ju čítala ako malá.