Čerstvý absolvent Igor je po promócii nútený žiť tzv. z ruky do huby. Slovenský trh práce naň nečaká s otvorenou náručou, a tak je nútený drieť po stavbách a znášať vtipy idiotských robotníkov. Jediné rozptýlenie z ubíjajúceho života mu poskytuje partnerka Mia a jeho internetový blog. Pri jednej brigáde však narazí v opustenom žilinskom blázinci na skutočne podivný objav. Zápis diagnózy a nahrávky Waltera Fischera, človeka, ktorý zmizol na tri mesiace v tribečskom pohorí, a o pár mesiacov neskôr bol znovu nájdený v zúboženom fyzickom a psychickom stave. Igor cíti šancu umiestniť na svoj blog bombu. Namiesto toho však katapultuje svoj životy ďalších troch ľudí do miest, ktoré žiadna ľudská duša nemôže prežiť. Kde dva a dva nie sú štyri.
Autor už pred vydaním na svojich stránkach hovoril, že nie je schopný odlíšiť, kde v tomto príbehu končí realita a začína fikcia. Tomu je prispôsobený aj štýl, ktorým je kniha napísaná. Ide o prepis nahrávok rozhovoru medzi Igorom a Jozefom Karikom. Zároveň je kniha pretkaná odkazmi na reálne články na internete týkajúce sa záhadného miznutia ľudí v tribečskom pohorí. To dohromady s Karikovým nesmierne atmosférickým štýlom písania tvorí pôsobivú kombináciu. Lenže tie poznámky pod čiarou tam sú (a nie málo) a posielajú zážitok z knihy do úplne nových výšin.
Odporúčam všetkým, ktorých desí ich nevedno a ktorí sa radi nechajú knihou vykoľajiť zo svojich pokojných životov.