Jeden deň v októbri sa jeden muž a jediný človek, ktorý vedel o úkryte grófa Drakulu , vybral po ceste, aby urobil koniec grófa. Arthur Orlok je meno muža. Sedem rokov poľoval na grófa Drakulu. Orlok sa netrpezlivo ponáhľal a každú chvílu sa obzeral za seba, aby vedel, že ho Igor nesleduje, ale sluha nebol nikde naokolo. Čím viac sa Orlok blížil k úkrytu, tým mal väčšie napätie. Profesor Katz nebol úplatný a chvastúnstvo Andreasa Orloka sa mu nepáčilo. Vysvetlil: “Budem pár dní preč a prídem až nasledujúci pondelok. Zavolajte mi, potom vám poviem, či budem ochotný ďalej pomôcť.” Skôr ako Orlok mohol niečo povedať, profesor mu otvoril dvere, aby mu dal najavo, že rozhovor sa skončil. Vo výklenku vedľa pracovne boli schovaní za starou zástavou Jupiter, Vicky aj Nick a zadržiavali dych. Orlok a Jupier, Nick, Vicky hľadali viacej informácií o Drakulovi grófovi. Nick zaklopal na biele drevené dvere, ale nedostal nijakú odpoveď. Bojazlivo stlačil kľučku a otvoril dvere na šírku malej štrbiny: “Haló?”, spýtal sa bojazlivo. Spomenul si na starú ženu, ktorá sprevádzala jeho triedu. Bola to energická osoba, ktorá sa podopiera o drevenú palicu. Členovia klubu záhad sa predtým vchodom opäť vrátili do budovy a rozbehli sa nahor. Na prvom poschodí sa oproti nim tackal Angelo Baserab, ale nezbadal ich, pretože si ešte stále držal tvár. Keď nakoniec vošli do múzea, Jupiter na nich hneď zvolal: “Nick, máš pri sebe foťák?” Nick odpovedal: “No jasné!” Keď išli von, narazili na hroby. Chrapľavé dychčanie sa ozývalo čoraz bližšie. Našiel ich Drakula a všetci sa zľakli. Potom ho nemohli nájsť. Od vtedy sa o Drakulovi ani nespomenulo a všetci naňho zabudli.