Rune sa ako päťročný spolu s rodinou musí z Nórska presťahovať do Ameriky kvôli otcovej práci. Nepáči sa mu to, no po príchode stretne rovesníčku Poppy, ktorej zomrie babka a daruje jej zaváraninový pohár. V ňom je 1000 srdiečok, na ktoré si má zapísať 1000 najkrajších bozkov.
Svet sa zdá ružovejší, ako si myslel, že bude. Tejto nerozlučnej dvojke však problémy zase raz spôsobí robota Runovho otca, pre ktorú sa musia vrátiť späť do Nórska. Sľúbia si, že budú udržiavať kontakt- písať si, telefonovať. Poppy sa však odmlčí a Rune netuší prečo. Pomaly zatrpkne a začne kašľať na svet. Po návrate do Ameriky sa neskôr dozvie pravdu, ktorá taká ružová už nebude.
Je to príbeh o láske a živote, ktorý Vám ukáže, že treba žiť naplno. Ukáže Vám, že náš čas na Zemi nemusí trvať osemdesiat rokov, pokiaľ každý jeden okamih prežijeme naplno a uvedomíme si krásu života. Nič nie je večné, no láska v podobe, v akej ju tu spoznáte poruší aj toto pravidlo.
Túto knihu odporúčam každému, či už teenagerom alebo dospelým. Dej sa vyvíja rýchlo, nie sú tu žiadne zbytočné opisy, ale zato je plný zvratov.
Bozky, kedy máte motýle v bruchu, ktoré si Poppy bude zapisovať, budete prežívať s ňou. S nimi. Najmä ten tisíci.
Koniec je nádherný, šťastný ale aj smutný. Krajší by ste nevymysleli.