Román Ladislava Mňačka je ostrou kritikou komunistického režimu a mechanizmov absolútnej moci.
Celý dej sa odohráva počas troch dní štátneho pohrebu vysokého vládneho funkcionára, ktorého všetci volajú „šéf“.
Rozprávačom je vládny fotograf Frank, ktorý bol kedysi šéfovým blízkym priateľom a spolubojovníkom v odboji.
Frank cez hľadáčik fotoaparátu sleduje smútočných hostí a odhaľuje ich faloš, pokrytectvo a strach.
V retrospektívnych spomienkach Frank opisuje premenu šéfa z odvážneho partizána na osamelého a nenávideného diktátora.
Ukazuje, ako šéf pod vplyvom moci postupne stratil ideály, priateľov aj milovanú manželku Margitu.
Postava šéfa symbolizuje tragédiu človeka, ktorého vysoká funkcia a nekontrolovateľné výsady morálne úplne rozložili.
Protipólom šéfa je chladný kariérista Galovič, ktorý zosnulého politicky zničil a teraz nad jeho rakvou prednáša oslavnú reč.
Autor v diele zdôrazňuje, že moc je ako droga, ktorá človeka izoluje od reality a mení ho na prázdnu schránku bez svedomia.
Román končí Frankovým poznaním, že po šéfovej smrti prichádzajú ďalší „hladní po moci“, čím sa deštruktívny kolobeh uzatvára.
