Keď som vošla do knižnice do sekcie detektívky hneď ma zaujal jeden obal knihy, ktorý bol jednoduchý ale zároveň tajomný. Keď som ju zobrala z police a prečítala názov knihy: „Ako nájsť vraha (Príručka pre dobré dievčatá) od Holly Jackson,“ spomenula som si, že ju čítala moja kamarátka a veľmi ju vychvaľovala. Vtedy som ju držala po prvý krát v rukách a ešte som netušila, že to nie je obyčajná detektívna kniha pre dospievajúce dievčatá, ale že je plná tajomstiev, nečakaných odhalení a spravodlivosti.
Pip, hlavná hrdinka, sa nechce stotožniť s rozhodnutím polície o vražde spred piatich rokov stredoškoláčky, ktorú mal údajne zabiť jej priateľ Sal. Preto sa rozhodne pátrať po vrahovi aj po tele stredoškoláčky. Keď som si dočítala zadný obal knihy zaujala ma odhodlanosť, a že aj mladý človek toho môže dokázať veľa. Pip sa nebála pokračovať aj napriek vyhrážkam, ktoré jej chodili e-mailom od anonyma a zároveň vraha stredoškoláčky. To ma na nej zaujalo, odvaha bojovať za spravodlivosť a nebáť sa ukázať pravdu aj na priek nebezpečenstvu a strate jej milovaného psa, ktorý bol zavraždený anonymom. Dokázala odhaliť vraha stredoškoláčky a aj vraha jej priateľa Sala. S pomocou Salového brata, ktorý ju podporoval a pomáhal by to však nedokázala. Spolupráca a pomoc navzájom bola kľúčová pri práci.
Knihu som dokázala veľmi ľahko a rýchlo prečítať vďaka jej zaujímavému formátu. Je spracovaná moderne a páči sa mi na nej že obsahuje prepisy rozhovorov, produkčné záznamy, zápisy či dokonca obsahuje fotky, nákresy a snímky obrazovky, ktoré dodávajú knihe pocit väčšej uveriteľnosti. Dokážem si vďaka nim sama pátrať po vrahovi a súťažiť s Pip kto rýchlejšie dokáže vypátrať vraha.
Ako nájsť vraha (Príručka pre dobré dievčatá) od Holly Jackson ma natoľko zaujala, že som začala čítať jej pokračovanie s názvom: „Dobré dievčatá končia zle.“ Kniha mi ukázala, že každý môže zmeniť klamstvo na pravdu bez ohľadu na vek, názoru alebo pohlavia. Priniesla mi, že nie vždy je pravda to čo hovoria ľudia, ale že pravda môže byt úplne iná. Dala mi do života, že je v poriadku mať vlastný názor a presadzovať si ho aj keď sa to iným nepáči a negatívne ho hodnotia. Kniha ma donútila sa pozastaviť nad každým jedným prepisom, obrázkom či záznamom a dvakrát či až tri krát si ho prečítať alebo pozrieť. Taktiež mi ukázala, že aj ten najmenší detail môže mať obrovský zmysel pre vyšetrovanie.
