Knihu Alchymista zaraďujeme do žánru „psychologický román“. Dej sa odohráva v Španielsku – Andalúzii, Afrike (Sahara); nie je uvedené konkrétne obdobie – dá sa dedukovať, že to mohlo byť najskôr koncom 19. storočia
Kniha začína citátom z Nového Zákona, nasleduje Prológ a následne je rozdelená na dve rozsiahle časti, ktoré sa tiež delia na menšie state a končí Epilógom. Autor použil ako formu rozprávania „on-rozprávanie“ (príbeh je rozprávaný rozprávačom v 3. osobe singuláru minulého času).
Opisuje dlhú púť chlapca za pokladom, ktorý v podstate človek nosí v sebe. Hlavnou témou je vnútorný stav postáv.
Hlavnou postavou je Santiago – španielsky mladík – pastier oviec, výborný rozprávač príbehov, verný, citlivý, odvážny, trpezlivý, rodičia z chlapca túžili mať kňaza, preto ho poslali študovať, avšak túžba po slobodnom cestovaní a spoznávaní u chlapca zvíťazila a rozhodol sa byť pastierom, aby mohol putovať a cestovať. Hlavný hrdina, mladý pastier oviec Santiago, kvôli túžbe túlať sa opustil štúdium v kňazskom seminári a stal sa pastierom, lebo iba pastierom bolo povolené v Andalúzii putovať svetom. V snoch sa mu prisnilo malé dieťa, ktoré ukazovalo na egyptské pyramídy. Tento sen sa mu vryl do pamäti a rozhodol sa požiadať starenu, vešticu o jeho vysvetlenie. Cigánka mu sen vyložila tak, že by mal putovať k pyramídam a tam nájde poklad. Ako odmenu jej má priniesť desiatok z pokladu. On jej výkladu spočiatku neveril. Neskoršie sa stretol so Sálemským Kráľom. Kráľ bol veľmi múdry a vedel vycítiť veľa vecí. Povedal, že nájsť poklad je životným poslaním Santiaga. Hoci bol v Španielsku šťastný, predsa sa vydal za svojím osobným poslaním a vyplával do Afriky. Po ceste loďou ho okradli, a tak bol nútený z lode vystúpiť a zamestnať sa u Sklenára. Túžbou Sklenára bolo navštíviť Mekku. Sklenár však nemal nikdy dostatok síl a odhodlania sen uskutočniť, rád iba fantazíroval a živil svoju túžbu, skrátka žil iba pre svoj sen. Santiago u Sklenára strávil dva roky a pomohol mu pretvoriť sklenárstvo na obľúbený cieľ návštevníkov mesta. Santiago mal dosť peňazí, a tak kúpil späť ovce a vrátil sa do Španielska. Stretol Angličana, ktorý mal tiež želanie, a to cestovať do púšte a nájsť Kameň mudrcov a z neho vytvoriť elixír večnej mladosti. Potreboval však radu od Alchymistu ako ho namiešať. Alchymista radil ľuďom ako nájsť cieľ a Santiagovi povedal, že hľadanie a nájdenie pokladu je jeho „Osobným príbehom“. Santiago sa pridal k Angličanovi a spoločne šli púšťou. Došli až do oázy, kde stretli Fátimu. V nej Santiago spoznal ženu svojho života. Zamiloval sa do nej, avšak chcel naplniť svoje poslanie a pobral sa ďalej na cesty. Došiel až k pyramídam, kde sa rozplakal a podľa slov Alchymistu je poklad na tom mieste, kde sa rozplače. Avšak nič nenašiel, naopak ozbíjali ho lupiči a vzali zlato, ktoré mu dal Alchymista, keď mu ukazoval premenu olova na zlato. Jeden zo zlodejov mu vypovedal sen, ktorý sa mu sníval práve na tom mieste, kde kopal, že v Španielsku v opustenom malom kostolíku, kde zo sakristie vyrástol figovník, našiel zakopaný poklad. Santiago uveril snu a vrátil sa naspäť do rodného Španielska a presne: v kostole s figovníkom vykopal poklad so zlatými mincami, drahými kameňmi, veľmi cennými maskami a soškami s briliantami. Bol to dávny, zabudnutý poklad z dobyvateľskej výpravy. Celá púť pastiera Santiaga sa zdala akoby zbytočná, ale on pochopil, že bez nej by nebol spoznal nových ľudí a veľa sa naučil. Púť bola súčasťou jeho životného poslania. Vo vánku vetra pocítil vôňu Fátimy a rozhodol sa vrátiť k nej.
„Vedel, že každý pastier, práve tak ako námorník či potulný predavač, vždy má miesto, kde žije niekto, kvôli komu je ochotný zabudnúť na pôžitok z bezstarostného putovania po svete.“ (str. 6)
„Osobný príbeh je to, čo si túžil robiť odjakživa. Každý človek na prahu mladosti spozná svoj Osobný príbeh. V tomto období života je všetko jasné, všetko je možné, ľudia sa neboja snívať a priať si všetko, čo by chceli v živote dosiahnuť. Avšak s postupom času sa ich akási tajomná sila snaží presvedčiť, že Životný príbeh jednoducho nemožno naplniť.“ (str. 22)
Ústrednou myšlienkou knihy je:
„A keď niečo chceš, celý Vesmír sa spojí, aby si to dosiahol.“ (str. 23)
„Strach z utrpenia je horší ako samotné utrpenie.“ (str. 137)
Knihu nemožno čítať naraz, ale je potrebné si nájsť čas uvažovať nad mnohými myšlienkami až radami, ktoré sú v nej obsiahnuté. Mnohé z nich sa stali už klasikou. Samotný príbeh sa ľahko číta a má krásny, až rozprávkový dej. Nosným posolstvom knihy je zamyslieť sa nad vlastnou misiou v živote, nad dôležitosťou plnenia si snov a pochopiť, že už samotná cesta za cieľom je súčasťou plnenia ľudských túžob. V knihe je tiež krásne vysvetlený význam ľudí, ktorých stretávame počas života – všetci v ňom majú svoje poslanie a dôležitosť
