Na rozdiel od Orwella ma Huxley zaujal víziou neslobody, ktorá je postavená na rozkoši, nie na strachu. Fascinuje ma koncept sveta, kde sú ľudia geneticky naprogramovaní na svoje miesto v spoločnosti a akýkoľvek smútok tlmia drogou (soma). Táto kniha sa mi páči preto, lebo trefne predpovedala dnešnú posadnutosť konzumom a povrchnou zábavou. Núti ma zamyslieť sa nad tým, či by som vymenil svoju bolesť a slobodu za umelé šťastie. Je to mrazivé zrkadlo nastavenej našej modernej túžbe po maximálnom pohodlí.
