Chcela som si prečítať aj niečo od našich susedov, čo má v sebe kus histórie, a Hana bola trefa do čierneho. Je to jedna z tých kníh, ktoré vás rozplačú už v polovici, ale nemôžete ich odložiť. Príbeh začína úplne nevinne – žĺtkovými venčekmi, ktoré zmenia osud jednej rodiny. Sledujeme príbeh malej Miry a jej tajomnej tety Hany, ktorá prežila niečo, o čom nedokáže hovoriť.
Autorka píše neskutočne pútavo, hoci téma holokaustu je nesmierne ťažká. Čo ma však na knihe zaujalo najviac, nebol len samotný opis hrôz vojny, ale to, ako sa s traumou vyrovnávajú generácie, ktoré prišli po nej. Hana je tichá, zlomená žena, ktorá si nesie vinu za to, že prežila. Donútilo ma to zamyslieť sa nad tým, koľko rodinných tajomstiev si možno nesieme aj my a ako málo vieme o životoch našich starých rodičov. Je to príbeh o utrpení, ale aj o nesmiernej sile prežiť a o tom, že aj z toho najväčšieho popola môže niekedy vyklíčiť nádej. Pre mňa osobne to bola jedna z najsilnejších kníh, aké som kedy držala v ruke.
