Ku tejto knihe som sa dostal vďaka povinnému čítaniu na mojej strednej škole .
Príbeh nás zavedie do Ruska v období 18. storočia. Tiež ma veľmi bavilo, ako autor krásne zachytáva túto historickú dobu, a zároveň ukazuje, ako sa postavy vysporiadavajú s osobnými dilemami.
Moja obľúbená postava v knihe je hlavná postava v tomto diele :Peter Grinev ktorý od malička žil v šľachtickej rodine a už v mladom veku prichádza na vojenskú službu na východe Ruska. Peter na mňa pôsobil ako vzdelaný a citlivý muž ktorý aj napriek svojmu dokonalému životu bol naivný v pohľade na vojenský život .
Tu sa stretol s Marjou Ivanovnou, dcérou kapitána, s ktorou si prejavili vzájomnú náklonnosť a lásku.
Marja je v príbehu zobrazená ako krásna a čestná žena, ktorá musí čeliť neľahkým rozhodnutiam a obetiam, vrátane vplyvu vojenských a politických síl na jej osobný život. Zaujalo ma aj ako Puškin zobrazil ich vzťah.
Ich láska, ktorá prechádza cez rôzne prekážky, ukazuje, aké zložité môžu byť rozhodnutia medzi osobnou túžbou a povinnosťami voči rodine či spoločnosti.
Zaujalo ma aj to, ako Puškin prostredníctvom postavy Jemeljána Pugáčeva zobrazuje revolúciu a jej vplyv na ľudské životy. Pugáčev nie je len zbojník, ale aj symbol zmeny, ktorá ohrozuje ustálený poriadok. To, ako Puškin vykresľuje tieto historické udalosti cez osudy jednotlivcov, ma prinútilo zamyslieť sa nad tým, ako v ťažkých časoch vplývajú na naše rozhodnutia hodnoty ako česť, lojalita a odvaha.
Napriek tomu, že je to historický román, mám pocit, že jeho posolstvo o láske, cti a spravodlivosti je nadčasové a stále aktuálne. Zároveň je to dielo, ktoré ma donútilo zamyslieť sa nad tým, aké dôležité je byť verný svojim ideálom, aj keď sa zdá, že svet okolo nás je v chaose.
Tento román ma teda nielen potešil, ale aj obohatil o hlboké filozofické myšlienky, ktoré rezonujú aj dnes. Kapitánova dcéra je skutočne dielom, ktoré prináša nielen historické poznanie, ale aj cenné životné ponaučenia.
