Kniha so zaujímavým názvom mi najprv nič nehovorila. Až mamina mi vysvetlila, čo znamená byť negramotný a kto je analfabet.
Kniha ma však zaujala pre dačo iné. Sú v nej zahrnuté všelijaké postavy z iných rozprávok. Slovenský spisovateľ Ján Uličiansky nevytvoril v knihe len svoje vlastné postavy, ale požičal si do príbehu už známeho Janka Hraška, Pinocchia a slepého kocúra s líškou, Pipi Dlhú Pančuchu, Annu Shirleyovú, troch pátračov aj Harryho Pottera. Najviac ma zaujal príbeh s kúzelníckym chlapcom Harrym Potterom, ktorého poznám z filmov, (ale chystám sa prečítať aj knihu). S ním sa v knihe odohrávajú dva príbehy (dve kapitoly v knihe). Najprv sa Analfabeta čuduje Harryho jazve na čele, potom sa rozprávajú o tom, že asi Analfabeta číta šikmo cez stranu – teda, že jej unikajú informácie. A nech sa teda hlavná hrdinka nečuduje, že nevie, ako to bolo s Harrym, keď bol malý, keď si to nedôsledne prečítala. V skutočnosti však ona vôbec nečítala, ale nechcela si to priznať. A postupne začína zisťovať, o čo všetko prišla.
Kniha je o tom, ako sa z pubertiačky, ktorá omylom zablúdila do knižnice a ktorá sa v nej ocitne zatvorená, stane veľká čitateľka. Doteraz neprečítala ani jednu knihu. Zisťuje, že svet kníh a postáv je zábavný, dá sa z príbehov niečo naučiť. A akoby sa čitateľ vžil do postavy a vie s ňou komunikovať. Spisovateľ to veľmi pekne premyslel. To, že Analfabeta začala čítať knihy, bol zároveň darčekom na Štedrý deň.
Napísala žiačka Sandra Fedorsová