Denník Anny Frankovej bol napísaný Annou Frankovou počas dvoch rokov, medzi letami 1942 a 1944. Literárny druh knihy je epika, forma je próza a žáner je denník.
Denník bol písaný počas druhej svetovej vojny, medzi rokmi 1942 – 1944. Väčšina denníka bola napísaná počas toho, ako sa Anna a jej rodina skrývala, ale začiatok denníka bol napísaný ešte predtým, než sa museli skryť. Skryť sa museli kvôli tomu, že boli židia v Holandsku, a ako židia boli počas druhej svetovej vojny prenasledovaní.
Anna Franková je mladé dievča. Predtým, než sa museli skryť, bola populárna, veľa ľudí ju malo rado, ale bola aj trocha nezbedná. Po tom, čo sa museli skryť, mentálne viac dospela, ale upadla do väčšieho celkového smútku. Stále videla nádej v ich situácii, a bola pomerne svojská, nerozprávala sa o svojej situácii s nikým, okrem jej sestry Margot, ktorej tiež nehovorila veľa. Väčšinu svojích starostí si spisovala do denníka a zverovala sa hlavne denníku s informáciami. Rodičia sa k nej správali ako malé dieťa, čo veľmi nemala rada. To je hlavný dôvod, prečo svojích rodičov nemala veľmi v obľube. Svojho otca mala rada viac ako svoju matku, lebo s ním bola bližšie a podľa nej sa k nej správal lepšie.
Denník sa začal v júni 1942. Vtedy sa rodina Frankovcov ešte neskrývala, Anna chodila do školy a žili voľne. V júli 1942 sa museli ísť skryť do kancelárskej budovy so skrytou kanceláriou a bytom. Tam sa spolu s trojčlennou rodinou van Daanovcov ukryli. Neskôr prijali zubára Dussela, keďže ešte mali miesto v úkryte. Po poslednom zázname denníka ich objavila Nemecká polícia, a iba ich otec prežil, ktorý následne vydal tento denník.
Najsilnejšie na mňa pôsobili tie viac osobné a negatívne záznamy. Bolo vidieť, že Anna sa nemohla zveriť s týmito témami zverovať nikomu inému, aspoň z toho, ako ich opisovala. V takýchto situáciach je podľa mňa dôležité mať denník, pretože je nezdravé si nechávať všetky tieto emócie v sebe. Potom môžu rozrásť do niečoho horšieho, a v takjeto situácii sa môžu premeniť na zlé, nemorálne správanie a hostilitu. Aj keď je to iba denník, je to dôležité sa zveriť s niekým o svojích myšlienkach a emóciách.
Ja si myslím, že táto kniha je dôležitá aj dnes. História sa môže vždy zopakovať, a je dôležité vedieť o histórii, aby sme zabránili podobnej situácii. Zároveň môže byt Anna Franková veľkou inšpiráciou, keďže sa zachovala celkom morálne a dobre, lepšie ako iní ľudia.
