Antigona
Sofoklova Antigona sa zameriava na hlboký konflikt medzi božským a ľudským zákonom, ktorý sa prejavuje v strete medzi Antigonou a kráľom Kreónom. Po občianskej vojne v Tébach Kreón vyhlasuje, že Polyneike, ktorý bojoval proti mestu, musí zostať nepochovaný ako trest za svoju zradu. Tento príkaz predstavuje autoritu štátu a presvedčenie, že udržiavanie poriadku v spoločnosti je najdôležitejšie. Antigona sa však tomuto zákonu vzpiera a trvá na tom, že nepísané a večné zákony bohov vyžadujú, aby všetci mŕtvi dostali úctu a zaslužený pohreb.
Antigonine činy zdôrazňujú jej pevnú oddanosť božskej spravodlivosti. Verí, že Kreónov príkaz je morálne nesprávny, pretože je v rozpore s posvätnými tradíciami, ktoré uznávajú bohovia. Pre ňu poslušnosť božskému zákonu presahuje akúkoľvek ľudskú autoritu, aj za cenu vlastného života. Kreón na druhej strane uprednostňuje lojalitu voči štátu a akýkoľvek odpor vníma ako hrozbu pre svoju vládu a spoločenskú stabilitu. Tvrdí, že zákony vydané vládcami musia byť dodržiavané, aby sa predišlo chaosu, a uprednostňuje ľudské riadenie pred náboženskými alebo morálnymi úvahami.
Tragédia sa odvíja, keď obe postavy zostávajú neochvejné a nedokážu zmieriť svoje protichodné názory. Kreónovo prísne presadzovanie ľudských zákonov nakoniec vedie k ničivým následkom vrátane smrti Antigony, jeho syna Haimona a jeho manželky Eurydiky. Prostredníctvom tohto konfliktu Sofokles naznačuje, že ani jeden systém práva nemožno ignorovať bez následkov, ale v konečnom dôsledku varuje pred nebezpečenstvom nadmernej pýchy a nerešpektovania vyšších morálnych alebo božských princípov.
Podľa mňa mala Antigona v zásade pravdu niektoré nepísané zákony sú dôležitejšie ako tie spísané. Hlavne keď tie spísané zákony boli v podstate vytvorené diktátorom, ktorý chce mať moc nad svojimi ľuďmi. Spísané zákony sú síce dôležité, ale keď sú nesprávne a nefér voči ľuďom v ríši, nemôžeme ich len tak nechať. Antigona spravila to, čo musela v danom momente, a Kreón utrpel stratu celej rodiny. Keď sa ľudia nevedia dohodnúť a dotlačia veci do extrémov, vedie to k stratám.