Dielo Antigona bolo napísané Sofoklom, žáner je antická tragédia, čo sa prejavuje tým, že takmer všetky postavy na konci zomrú a jedna postava zostane na žive aby ľutoval všetko, čo ho doviedlo k tomuto momentu.
Hlavnou postavou je Antigona, dcéra predošlého panovníka, sestra Ismény, Polyneika a Eteokla a neter Kreóna, ktorý je terajší panovník.
Antigona v tomto diele predstavuje vôľu bohov a posmrtný život zatiaľ čo Kreón stojí za presný opak a tento konflikt je jedna z hlavných zápletiek deja.
Dej začína vysvetlením, že bratia Polyneikes a Eteokles sa navzájom zavraždili a zatiaľ čo Eteokles bojoval za mesto Théby, kde sa dej odohráva, bol pochovaný s úctou, Polyneikes, ktorý bojoval proti Thébam dostal presný opak, nechali jeho mŕtve telo vonku z mesta na pospas divým zvieratám.
Toto sa Antigone nepáčilo a aj napriek Kreónovmu zákazu ho pochovať mu prejavila úctu a pochovala ho. Keď sa to Kreón dozvedel tak ju zavrel do jaskyne, kde sa na konci deja obesila, jej snúbenec Haimón Kreónov syn za ňou išiel a keď videl, že už nežije tak sa prebodol, Kreón sa vrátil do paláca a zistil, že aj jeho manželka sa zabila od žialu za svojím synom. Čiže Kreón zostáva ako posledná postava na žive a ľutuje svoje činy.
Ešte keď sa Kreón nahneval na Antigonu a oznámil jej trest tak sa Isména, ktorá na ziačiatku zdráhala pomôcť svojej sestre pochovať brata ponúkla, že bude zdieľať tento trest zo svojou sestrou, toto však Antigona odmietla lebo jej sestra nič nespravila a teda Isména zostala nažive.
Znaky Antiky v timto diele sú, že božské zákony sú uctievané viac ako ľudské, bohovia hovoria ústami veštcov, konkrétne Teiresias, ktorý prišiel Kreónovy vyveštiť, že keď trestá Antigonu za uctiavanie božských zákonov to nedopadne dobre.
Hlavná myšlienka diela Antigona je “Ak si štát niekto privlastní je po štáte.”
