Dielo Antigona na mňa pôsobilo celkom zaujímavo, aj keď to nebolo úplne jednoduché čítanie. Je to staré dielo, takže jazyk bol miestami ťažší, ale samotný príbeh ma zaujal hlavne tým, aké témy rieši. Hlavná postava Antigona na mňa pôsobila ako silná a odvážna žena, ktorá si ide za svojím názorom, aj keď vie, že ju to môže stáť život. Páčilo sa mi, že sa nebála postaviť proti kráľovi a robiť to, čo považovala za správne. Na druhej strane Kreón mi liezol trochu na nervy, lebo bol strašne tvrdohlavý a myslel si, že má vždy pravdu. Postupne som ale pochopila, že aj on mal svoj dôvod a snažil sa udržať poriadok. Autor, Sofokles, podľa mňa veľmi dobre ukázal konflikt medzi zákonom a morálkou. Antigona sa riadi tým, čo považuje za správne podľa seba a božích zákonov, zatiaľ čo Kreón sa snaží presadiť pravidlá štátu. Tento konflikt bol pre mňa asi najzaujímavejší, lebo ma donútil zamyslieť sa nad tým, čo je vlastne správne. Niektoré časti boli trochu zdĺhavé, hlavne tie dialógy, ale zároveň mali význam, lebo ukazovali názory postáv a ich premýšľanie. Koniec bol dosť smutný a ukazuje, že tvrdohlavosť a neochota počúvať druhých môže mať vážne následky. Celkovo si myslím, že aj keď je to staré dielo, stále je aktuálne, lebo rieši veci, ktoré sa dejú aj dnes – napríklad konflikt medzi tým, čo je zákon, a tým, čo je správne. Nebola to úplne ľahká kniha, ale určite mala zaujímavú myšlienku.
