Antigona je tragédia pochádzajúca zo staroveku. Napísal ju grécky filozof a zároveň aj dramatik Sofokles. Príbeh sa odohráva v meste Téby po smrti kráľa a následnej občianskej vojne medzi jeho synmi, bratmi Polyneikom a Eteoklom, ktorí sa navzájom zabili. Nový kráľ Kreón rozhodne, že Eteokles má byť pochovaný ako hrdina, kým Polyneikos zradil svoje mesto a preto nemá právo na pohreb. Vtedy do deja vstupuje Antigona, sestra týchto dvoch bratov. Nesúhlasí s kráľom, verí, že má každý človek právo na pohreb, lebo to je božský zákon. Považuje božské zákony za dôležitejšie než tie ľudské a myslí si, že Kreón je sebecký a chce len väčšiu moc. Antigona sa teda rozhodne, že svojho brata pochová aj napriek zákazu, chce to spraviť aj so svojou sestrou Isménou no tá ju varuje aby si dávala pozor a nepridá sa. Brata teda symbolicky pochová sama no prídu jej na to a donesú ju ku kráľovi. Ona svoj skutok netají lebo verí, že konala správne. Kreóna to nezaujíma aj napriek tomu, že ho veštec varoval že poštval bohov a predsa Antigonu potrestá tým, že ju nechá zamurovať do skaly. Nakoniec si však uvedomí svoju chybu a chce ju pustiť von, no keď príde je moc neskoro. Uväznená Antigona sa obesila. Keď to zistí kráľov syn Haimon, ktorý bol do nej zamilovaný, tiež sa zabije. A keď Haimonova matka, Kreónová manželka zistí čo sa stalo, tiež sa zabije. Kreón teda ostáva sám, aj napriek varovaniu sa rozhodol ignorovať božské zákony a doplatil na svoju túžbu po moci. Aj keď je táto dráma veľmi stará, myslím si že je zaujímavá a dáva priestor na zamyslenie. Otázka či sú dôležitejšie božské alebo ľudské zákony sa rieši svojim spôsobom dodnes. Zároveň tu môžeme sledovať aj rôzne konflikty medzi ľuďmi v rodine. Antigona bola veľmi odhodlaná a záležalo jej na rodine, to sa mi páčilo. Kreón síce mal v sebe pýchu, no chcel poriadok v meste, takže na druhej strane chápem aj jeho. Po prečítaní so došiel k záveru, že aj napriek tomu ako veľmi odlišné sú naše životy od tých pradávnych, niektoré veci sú stále rovnaké alebo aspoň v niečom podobné.
