Po tejto knihe som v kníhkupectve siahla hlavne kvôli názvu. Babka gaunerka mi prišla ako niečo, čo nebude nuda, a úprimne ma zaujímalo, čo také mohla nejaká babička urobiť. Čakala som skôr nejakú vtipnú historku z minulosti, ale ten príbeh bol nakoniec o dosť zaujímavejši, než som si pôvodne myslela. Stačilo mi prečítať si zadnú stranu a hneď som vedela, že to skúsim, aj keď som dovtedy o autorovi Davidovi Walliamsovi nepočula a nevedela aké dobré knihy píše. Keď som začala čítať prvé kapitoly, celkom som sa vedela vžiť do hlavnej postavy. Ben fakt veľmi nerád chodil k svojej babke a ja ho v tomto úplne chápem. Ten pocit, keď si rodičia potrebujú odychnuť a tak vás pošlú na návštevu, kde sa stále deje dookola to isté. My mladí máme niekedy pocit, že starší ľudia nás proste nechápu, že žijú v minulosti a že s nimi nie je žiadna sranda. Na začiatku som sa fakt bála, že celá kniha bude len o tom, ako tam Ben každý piatok trpí a počíta minúty na hodinách, kým pre neho konečne prídu rodičia. Čo ma na knihe hneď zo začiatku trochu hnevalo, boli Benovi rodičia. Boli úplne posadnutí spoločenskými tancami a televíznou šou a jeho matka aj Fábiom , a Bena v podstate vôbec nepočúvali. Prišlo mi to také typické rodičovské , dospelí si idú svoje a vôbec neriešia, čo dieťa naozaj cíti. Práve preto mi bolo Bena ľúto lebo som ho úplne chápala.Táto kniha mi ale dala aj niečo iné než len pár vtipných scén. Donútila ma zamyslieť sa nad tým, ako sa pozeráme na starých ľudí v našom okolí. Často ich berieme len ako niekoho, kto nám už nemá čo povedať a kto nám nerozumie, ale pritom vôbec netušíme, čo všetko zažili. Možno majú za sebou dobrodružstvá, o ktorých sa nám ani nesníva, len my sme príliš leniví na to, aby sme sa ich niečo opýtali. Je to celkom dôležitá myšlienka že nemáme súdiť ľudí len podľa toho, ako pôsobia navonok. Páčilo sa mi aj to, ako sa Ben počas celého príbehu menil. Na začiatku bol k babke dosť nevďačný a videl v nej len prekážku vo svojom programe, ale postupne si uvedomil, že ten čas s ňou je vzácny. Došlo mi, že starí rodičia tu nebudú navždy a my si niekedy tie chvíle s nimi vôbec nevážime, lebo nám to v tej chvíli príde ako nuda. Benovi to v knihe doplo trochu neskoro, ale o to úprimnejšie to pôsobilo. Myslím si, že toto je niečo, čo by si mali uvedomiť všetci že tie „otravné“ návštevy u babky sú tými najlepšími spomienkami, ktoré nám ostanú.V knihe bolo fakt veľa vtipných momentov, pri ktorých som sa smiala, čo sa mi pri čítaní kníh často nestáva. Najviac ma bavilo to, ako sa babka dokázala vynájsť v každej situácii a ako vlastne všetkých v knihe prekabátila. Ale na druhej strane tam boli aj dosť smutné časti, najmä ku koncu, ktoré ma celkom zasiahli. Ten mix humoru a takých tých vážnejších, hlbokých tém autor trafil úplne presne. Nebolo to len také to silené vtipkovanie, malo to hlavu aj pätu. Ak by som to mala nejako zhrnúť, som naozaj rada, že som si vybrala práve túto knihu. Zabavila ma, prekvapila a hlavne ma prinútila trochu inak sa pozerať na moju vlastnú rodinu a na to, ako trávim čas so svojimi blízkymi. Myslím si, že Babka Gaunerka je ideálna kniha pre každého, kto má pocit, že čítanie je nuda. Táto kniha totiž nuda rozhodne nie je a verím, že by v nej každý našiel kúsok seba alebo svojej rodiny.
