Jedenásť ročný chlapec Ben chodieval každý piatok k babke. Nechcel tam vôbec chodiť. Pre neho to bolo veľmi nudné u nej byť, lebo varila všetko s kapustou,(ktorú Ben neznášal),smrdela od kapusty, čítala knihy a hrávala Scrabble. Ešte musel ísť o dve hodiny skoršie spať, ako u maminy. Jednu noc keď chrápala babka, zavolal mame a otcovi, či ho nepôjdu vyzdvihnúť. No, na ďalší piatok u babke bol hladný a nechcel jesť obed, takže keď bola babka preč, zobral plechovku s nápisom: SUŠIENKY a otvoril ju. Neveril vlastným očiam, mala tam prstene, náhrdelníky a iné šperky. Myslel si, že budú mať hodnotu tisíc libier a viac. Chcel vedieť, či má nejaké tajomstvo, lebo bývala v malom, starom dome. Keď bol doma chcel ísť k babke to tajomstvo odhaliť, ale nebola doma. Hľadal ju po meste a videl ju v klenotníctve, že kradne náramky, hodinky a prstene. Ben neveril, že by babka bola zlodejka, doma mu išla porozprávať príbeh, ako kradla od malička, bolo neskoro a príbeh nedokončila a Ben išiel domov. Chcel vedieť, ako príbeh skončil. Ďalší víkend sa už tešil, že tam bude, ale bola v nemocnici. Povedala, že iba padla a že bude v pohode. Príbeh bol o tom, ako v jedenástich rokoch ukradla prsteň a schovala ho tým, že ho prehltla. Ben chcel ísť s ňou ukradnúť korunovačné klenoty v Londýne. Prišli tam v potápačskom obleku a išli cez potrubie. Chytila ich kráľovná, ale ich našťastie oslobodila a klenoty neukradli. Chytili ich aj vyzbrojení policajti s babkiným susedom Pán Parkerom. Po prehliadaní ich nechali byť. Babka klamala o pár veciach: že šperky čo mala boli zo skla, nebola od jedenástich rokov zlodejka a že mala rakovinu. Ben bol strašne smutný, že keď konečne ho to bavilo byť s babkou, ju musel stratiť a o týždeň zomrela.