Keďže som verný fanúšik knižného fenoménu, Hry o život, tak som si nenechala ujsť príležitosť prečítať si (pred)pokračovanie tejto trilógie. Ešte predtým než som si ju prečítala som si pozrela filmové spracovanie. Bola som nadšená, takže som nepochybovala ani o knižnej verzii.
Moje predpoklady sa naplnili a kniha naozaj nebola sklamaním. Dokonca mi poskytla nazretie do samotných myšlienok hlavného hrdinu Coriolanusa Snowa, čo film samozrejme neumožnil.
Počas deja som mohla pozorovať ako sa z chlapca zo Sídla, snaživého ale stále dostatočne citlivého, stal muž, zrelý a racionálny, bez kúska nežnosti k ľuďom samotným. Počas celej knihy jeho charakter tvarujú neľahké životné situácie, pri ktorých konal vždy tak aby z toho profitoval. Veľakrát spravil niečo čo navonok vyznelo empaticky voči okoliu, ale v skutočnosti to robil pre seba.
V niektorých častiach knihy som sa s ním vedela stotožniť, preto ma dosť zamrzel vývoj udalostí čo nasledovali. Stále si myslím, že bol dobrý človek, ale zlými rozhodnutiami sa z neho stala prvotriedna záporná postava. To svedčí, že niekedy stačí človeku naozaj málo, aby sa od základu zmenil. Alebo možno to v nás len prebudí bytosť, ktorou sme boli od začiatku.