Kniha „Biele noci“ od Fjodora Dostojevského, ktorú som mala v rukách už niekoľko krát, ma veľmi zaujala odhalila pre mňa fascinujúci svet ľudských citov a túžob. Prvým znakom môjho záujmu bola Dostojevského neobyčajná schopnosť vytvoriť dojemný portrét ľudských citov a túžob. Jeho postavy sú tak živo vykreslené a ich vnútorný boj a konflikty sú tak reálne, že som sa s nimi dokázala stotožniť až do bodu, keď som sa cítila, akoby som prežívala ich skúsenosti na vlastnej koži. Vnímala som túžbu po spojení, po porozumení a láske prostredníctvom hlavných postáv, ako sú Nastenka a rojko(neznámy rozprávač). Ich stretnutia, rozhovory a vnútorné rozpory ma pohltili do diania, ktoré sa odohrávalo na stránkach tejto knihy. Prišlo mi fascinujúce, ako Dostojevskij dokázal zachytiť tenkú hranicu medzi realitou a snom, medzi tieňmi a svetlom. Jeho slová mali schopnosť preniknúť do hĺbky ľudskej duše a otvoriť moje oči rozličným typom ľudskej povahy. Okrem toho ma pohltilo aj Dostojevského majstrovstvo v tvorbe atmosféry. Jeho opisy Petrohradu v noci sú tak detailné a poetické, že som mala pocit, akoby som sama prechádzala tými ulicami a vnímala ich tajomnú atmosféru. Táto schopnosť preniesť ma do inej reality ma fascinovala a nechala ma túžiť po hlbšom deji. Napokon ma kniha zaujala aj tým, ako sa autor venuje univerzálnym témam, ako je láska, osamelosť a túžba po spojení. Dostojevskij sa nebojí otvorene rozoberať tieto citlivé témy a jeho hlboké poznanie ľudskej psychiky ma inšpirovalo k zamysleniu sa nad vlastnými hodnotami a prioritami. Možno je to práve táto všadeprítomná túžba po spojení, po porozumení a láske, čo ma do hĺbky zasiahla. Túto perlu literatúry som našla pomocou sociálnych sietí, v ktorých sa dennodenne strácam. No nezabudnem ani na moju mamu, ktorá v mojom veku strávila mnoho hodín zapretá v knihách a rozžiarila v mojej duši plameň zvedavosti. Pritiahnutá silnými recenziami a odporúčaniami od ľudí, ktorí pre mňa znamenajú najviac, som sa ocitla s touto knihou v náručí. Jej láska k literatúre ma inšpirovala a poslúžila ako príklad toho, čo môže kniha pre človeka znamenať. Jej odkaz ma posilnil a povzbudil ma, aby som sa ponorila do sveta literatúry s otvorenou mysľou a srdcom. Celkovo vzaté, kniha „Biele noci“ ma zaujala svojou silnou emocionálnou náplňou, pôsobivou atmosférou a hlbokými témami, ktoré odkrýva. Spomienky na čítanie budú pre mňa navždy spojené s objavovaním ľudských citov a túžob. Som vďačná za túto skúsenosť, ktorá ma obohatila a inšpirovala k ďalšiemu literárnemu objavovaniu. Dostojevského dielo je pre mňa viac než len kniha – je to cesta, ktorá ma viedla k hlbšiemu pochopeniu ľudskej podstaty a k rastu ako jednotlivca.