Táto kniha je o rodine Ťapákovcov, ktorí žijú na dedine. Žijú spolu šestnásti v jednej izbe, natlačení jeden na druhom v nečistote. Boli takí zaspatí a leniví. Nechcelo sa im myslieť a keď už museli, tak len po starom. Žila s nimi aj Iľa, manželka najstaršieho Ťapáka Paľa. Tá sa snažila o vnesenie poriadku do rodiny no ale priviedlo to skôr nespokojnosť. Proti nej bola aj ich sestra Anča, ktorá robila vždy presný opak toho čo Iľa nakázala. Anča bola mrzáčka už od desiatich rokov. Iľa sa postupne stále snažila zmeniť návyky v rodine, no každému to bolo jedno. Hovorila manželovi nech si postavia svoj vlastný dom ale ten stále odmietal. Jeden krát aj dokonca prišla za Paľom a povedala mu, že buď si postavia dom, alebo od neho odíde. Ten však ani neodpovedal. Iľa teda odišla a išla za pani rechtorkou a sľúbila sa jej do služby. Medzitým Paľo odišiel a vybral sa pásť ovce. Iľa si myslela, že keď sa vráti tak mu bude chýbať, no ale s ním to zase ani nepohlo. Až nakoniec keď mu povedali že za Paľovou ženou chodí niekto iný, nahneval sa a išiel si po ňu. Tá ale povedala, že nemôže odísť lebo dala sľub a musí slúžiť do konca roka. No ale potom ako jej prišlo predvolanie od notára, kvôli tomu, že si musí vybrať či chce byť dedinskou babou za ktorú sa vyučila alebo pracovať v škole opustila školu a odišla do Jablonckov, kde o týždeň za ňou prišiel aj Paľo s tým, že si nakoniec pristavili nový dom a Iľa bola konečne spokojná.
Táto poviedka nám môže priniesť pohľad na to, ako niektorí ľudia v minulosti mysleli a čo uprednostňovali.