V jednej izbe ich bývalo šestnásť. Boli to bratia s rodinami, deťmi ale aj ich sestra Anča a mladší brat. Ich žitie nebolo úplne normálne. Nezaujímali sa o riešenie problémov, skôr len o nich mudrovali čo značí, že prevládali silné slová, no slabé skutky. Ťapákovci boli celkovo zaostalejší, nechcelo sa im pracovať, neboli schopní dodržiavať základnú hygienu či vedieť si po sebe upratať. Najstarší brat bol Palo, ktorého ženu Iľu všetci ostatní neznášali a prezývali ju kráľovná. Dôvodom bolo, že Iľa na rozdiel od Ťapákovcov, vedela, čo je poriadok, a že ak chce človek niečo vypestovať či vybudovať musí preto aj niečo urobiť , čo sa však zvyšnej časti rodiny veľmi nepáčilo. No najväčším nepriateľom Iľi bola sestra Anča, ktorá bola zo svojho života sklamaná a jej zranenie a zlomené srdce z nej spravili zatrpknutého človeka, ktorý nedopraje lásku nikomu ani jej najmladšiemu bratovi. Iľa sa však snaží Ťapákovcov zmeniť a chce, aby jej manžel postavil dom pre nich dvoch. Palo však odmieta. Nakoniec však Iľa dosiahne, čo chcela a spolu s Palom si neskôr postavia aj svoj vlastný dom. Ako však dopadli ostatní Ťapákovci, a či im Iľa priniesla iný pohľad na žitie, je otázne a skryté práve v tomto diele.
Príbeh Ťapákovcov je skvelý príbeh na zamyslenie sa a uvedomenie si, že často sa nechceme prispôsobiť pokroku, ktorý by nám možno priniesol v živote pozitívnu zmenu. V príbehu sa ukazuje aj, ako zatrpknutosť a zlosť človeka dokážu znepríjemniť životy druhých, a že je dôležité dopriať druhému.