Knihu Brat mlčanlivého vlka som si vybral, pretože sme ju mali ako povinné čítanie. Rozprávačom je trinásťročný Juraj, ktorý žije v Podbrezovej. Celý dej sa točí hlavne okolo jeho staršieho brata Igora, ktorého prezývajú „Mlčanlivý vlk“. Juraj k nemu úprimne vzhliada, aj keď je Igor dosť uzavretý a niekedy je ťažké odhadnúť, čo si vlastne myslí.
Príbeh zachytáva ich každodenný život, ale vyvrcholí v momente, keď sa bratia vyberú na túru do Nízkych Tatier. Autorka skvele opísala drsnú atmosféru na Ďumbieri, kde sa výlet zmení na boj s počasím. Práve v snehu a hmle sa ukáže pravý charakter oboch bratov. Juraj si vtedy uvedomuje, že dospelosť nie je o veku, ale o schopnosti prevziať zodpovednosť za druhých. Igor, hoci je tichý, sa ukáže ako niekto, na koho sa dá v núdzi stopercentne spoľahnúť.
Okrem dobrodružstva v horách sa mi páčilo, ako Jarunková opísala bežné problémy – hádky s rodičmi či prvé sympatie k dievčatám. Juraj nie je žiaden ideálny hrdina, občas urobí chybu, čo ho robí veľmi uveriteľným. Celá kniha na mňa pôsobila úprimne, akoby autorka presne vedela, čo prežíva chalan v mojom veku.
Moje pocity:
Z knihy mám nakoniec zmiešaný pocit. Najviac ma zaujala myšlienka, že tie najdôležitejšie veci netreba hovoriť nahlas, ale treba ich proste urobiť. Igorova mlčanlivosť mi zo začiatku prišla zvláštna, no pochopil som, že je to prejav jeho vnútornej sily a pokoja. Pri knihe som sa zamyslel aj nad tým, že v rodine sa učíme tie najdôležitejšie veci o živote. Bol to fajn zážitok a určite mi to dalo viac, než keby som si len pozrel nejaký film, pretože pri čítaní som si tie situácie v hlave predstavoval oveľa živšie.